Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

02. decembra 2019

Grécko chce, aby o dohode medzi Tureckom a Líbyou debatovalo aj NATO



Ilustračná snímka.



Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Atény 2. decembra (TASR) - Grécko chce na nadchádzajúcom summite NATO v Londýne nastoliť ako jednu z tém rokovaní dohodu, ktorú minulý týždeň uzavrelo Turecko s medzinárodne uznanou líbyjskou vládou. Problém s touto dohodou má nielen Grécko, ktoré chce od NATO získať podporu pre svoj postoj, námietky proti nej majú aj Egypt a Cyprus, informovala v pondelok agentúra AFP.


Dokument podpísali minulý týždeň v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a premiér medzinárodne uznanej líbyjskej vlády národnej jednoty Fájiz Sarrádž. Dohoda sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v nedeľu podľa agentúry AFP vyhlásil, že Severoatlantická "aliancia nemôže zostať ľahostajná, keď jeden z jej členov otvorene porušuje medzinárodné právo a má v úmysle poškodiť iného člena."

Grécko vyjadrilo svoju nespokojnosť s dohodou, pretože napr. spochybňuje morské hranice vo východnom Stredomorí. Atény už minulý týždeň vyzvali veľvyslancov Turecka a Líbye v Grécku, aby podali informácie o obsahu podpísaného dokumentu.

Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias sa v nedeľu v Káhire stretol so svojím egyptským kolegom Sámihom Šukrím, aby prediskutoval túto záležitosť.

K podpísaniu dohody medzi Tureckom a Líbyou pritom došlo napriek výzvam Ligy arabských štátov (LAŠ), aby Líbya - ako člen LAŠ - ukončila spoluprácu s Tureckom na protest proti jeho nedávnej vojenskej ofenzíve proti kurdským silám v Sýrii.

Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď tam bol za pomoci NATO zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Chaos prerástol v roku 2014 do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu a na strane druhej jednotky generála Chalífu Haftara. Proti obom vedú ozbrojený boj islamisti a ich spojenci.

Haftar v roku 2014 vyhlásil vojnu islamským militantom v meste Benghází. Získal si tým podporu mnohých Líbyjčanov nespokojných s politickým a bezpečnostným chaosom, ktorý v ich krajine zavládol v roku 2011 po zosadení a zabití Muammara Kaddáfího.

Kým Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty podporujú Haftara, ktorý v apríli spustil ofenzívu v snahe zmocniť sa Tripolisu a vyhnať odtiaľ bojovníkov lojálnych medzinárodne uznanej vláde, Turecko a Katar otvorene podporujú Haftarovho rivala Fájiza Sarrádža, predsedu svetom uznávanej líbyjskej vlády.

Grécko - člen NATO podobne ako aj Turecko - udržiava so svojím susedom - Tureckom - veľmi krehký vzťah. Turecko sa totiž okrem iného stalo bránou do Európy pre tisíce žiadateľov o azyl snažiacich sa dostať na grécke ostrovy a odtiaľ do iných krajín EÚ.

Svoju rolu v najnovšom spore zohráva aj ťažba zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne v blízkosti Cypru, ktorý je členskou krajinou EÚ, či obavy z porušenia zbrojného embarga uvaleného na Líbyu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zrazená chodkyňa v Lučenci vo veku 12 rokov utrpela ťažké zranenia
<< predchádzajúci článok
Národný projekt Škola otvorená všetkým skončil po troch rokoch