Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

10. septembra 2010

Halleyovu kométu asi prví pozorovali starí Gréci



Starovekí Gréci mohli byť prvými, ktorí pozorovali Halleyovu kométu, uvádzajú najnovšie zistenia. Zo záznamov starovekých spisovateľov vyplýva, že medzi rokmi 466 a 467 p.n.l. ...



Zdieľať
halleyova kometa Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) - Starovekí Gréci mohli byť prvými, ktorí pozorovali Halleyovu kométu, uvádzajú najnovšie zistenia. Zo záznamov starovekých spisovateľov vyplýva, že medzi rokmi 466 a 467 p.n.l. narazil do severného Grécka veľký meteorit. Starovekí grécki autori, ktorí v tom čase žili, vo svojich spisoch opísali aj kométu nachádzajúcu sa na oblohe práve v čase, keď meteorit dopadol na Zem. Tomuto detailu však vedci doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť. Podľa magazínu New Scientist sa doteraz za prvé pozorovanie kométy na obežnej dráhe považovala udalosť z roku 240 p.n.l., ktorú zaznamenali čínski astronómovia. Ak sa však nové zistenia potvrdia, vedci budú musieť posunúť dátum prvého pozorovania Halleyovej kométy o 226 rokov.

Najnovší vedecký názor sa zakladá na zápiskoch starovekých spisovateľov. Tieto hovoria o meteorite, ktorý údajne pristál v oblasti Abydos na severe Grécka v rokoch 466-467 p.n.l. Meteorit dopadol na Zem cez deň a jeho veľkosť bola podobná "nákladu voza," ako uvádzajú staroveké zdroje. Objekt sa na viac ako 500 rokov stal turistickou atrakciou. Aristoteles vo svojej práci Meteorologica spomínaný jav opísal asi o storočie neskôr. Uvádzal v nej, že v približne rovnakom čase, ako na Zem dopadol meteorit, "bolo na západe vidieť kométu".

Astronóm Eric Hintz a filozof Daniel Graham, obaja z Brigham Young University v americkom štáte Utah, rekonštruovali pravdepodobnú dráhu Halleyovej kométy, aby zistili, či súhlasila so starovekými pozorovaniami. Z ich výpočtov vyplynulo, že kométa mohla byť viditeľná približne 80 dní - asi od začiatku júna až do konca augusta v roku 466 p.n.l. - v závislosti od atmosférických podmienok a farby oblohy. Vedci poznamenali, že zatiaľ čo Číňania a Babylončania uchovávali celé storočia podrobné zápisy o nebeských javoch, starovekí Gréci to nerobili. Na otázku, či bolo možné, aby boli pád meteoritu a prechod Halleyovej kométy vzájomne prepojené, reagoval Hintz váhavo. "Ja si myslím, že išlo o veľkú zhodu náhod," uzavrel.

Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Poľsku predstavitelia V4 diskutovali o justícii
<< predchádzajúci článok
Znižovanie deficitu gréckeho rozpočtu sa spomalilo