Hendikepovaní policajti slúžia Veľkému bratovi

Nechodia síce na pochôdzky do mesta, ani na zásahy, dokonca nenosia na opasku ani pelendrek a služobnú zbraň. Všetci štyria zato majú oči na stopkách. Prostredníctvom piemyselných kamier pozorne sledujú diane v uliciach mesta priamo z veliteľskej miestnosti.

„Každý incident, ktorý spozorujeme na obrazovke, hlásime veliteľovi zmeny. Nič nám neunikne,“ hrdo tvrdí „policajné očko“ s poškodenou chrbticou Marta Vargová. Pritom ani na okamih nespustí zrak zo štyroch obrazoviek. Táto žena predtým pracovala ako vrátnička na istej škole. Práca na polícii sa jej páči. Aj ona sa zaslúžila o to, že v uliciach je bezpečnejšie.
Jej kolega Vladimír Zeleňák nedávno skončil stredoškolské štúdium. Vzhľadom na to, že prekonal detskú mozgovú obrnu, nepodarilo sa mu prácu nájsť.
„Keď mi ponúkli prácu na polícii, neváhal som ani chvíľku,“ hovorí. Napriek tomu, že denne dochádza do služby z 8 kilometrov vzdialeného Bánova, nesťažuje sa. Je šťastný, že vôbec pracuje.
Záujem o prácu v mestskej polícii prejavilo až 20 zdravotne postihnutých ľudí.
„Bohužiaľ, mohli sme zamestnať len štyroch,“ hovorí šéf mestskej polície Robert Major.
Keď prišiel na tunajší úrad práce s návrhom vytvoriť chránenú dielňu na polícii, úradníci iba nemo kývali hlavou. Napokon sa jeho jedinečný projekt uchytil. Je financovaný čiastočne z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu.
Major priznáva, že prijatím civilných pracovníkov do polície sa mu podarilo zabiť dve muchy jednou ranou. Poskytnúť prácu zdravotne postihnutým občanom a zvýšiť počet uniformovaných policajtov v meste. „Mám tridsať mužov, podľa počtu obyvateľov by ich malo byť minimálne o desať viac. Vďaka tomu, že sme prijali štyroch civilov, môžem mať viac mužov v ulicach.
Novozámockí mestskí policajti sú prví na Slovensku, ktorí sa nebáli zamestnať aj ľudí so zdravotným hendikepom. Ich projekt si už osvojili aj mestskí policajti v Prievidzi. 

Jožo T. Schön