Hlavnú budovu UK na Šafárikovom námestí projektoval František Krupka

Bratislava 15. júna (TASR) - Napriek tomu, že UK sídli vo viacerých budovách, jej symbolom sa stala pamiatkovo chránená budova na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia.

Pôvodným vlastníkom pozemku bol gróf Ján Pálfi (1829 – 1908). V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom Pálfiho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom (ďalej MNÚ) dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble, a. s., Bratislava, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstva obchodu a verejných prác za 2,6 mil. Kč.

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. MNÚ vydal dňa 27. marca 1930 pod č. 5862/stav I.1930 stavebné povolenie na stavbu budovy "Štátny obchodný dom v Bratislave". Realizovaním stavby, ktorej projektantom bol akademický architekt František Krupka, bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť.

V tom čase vyhľadávaný a uznávaný architekt František Krupka budovu Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) na Šafárikovom námestí naplánoval skutočne veľkolepo, v reprezentačnom palácovom štýle, čím jej vtlačil pečať monumentality. Jeho architektúra má jasnú a vyváženú koncepciu, kompozičnú ucelenosť a cit pre jemný architektonický detail. Stavba bola naprojektovaná v štýle moderného klasicizmu a doteraz sa radí medzi významné dominanty slovenskej metropoly.

V novostavbe mali byť pôvodne umiestnené plodinová burza, dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia a v suteréne zemský archív. Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva a národnej osvety (MŠANO) sa mala v budove nachádzať aj pošta.

Ministerstvo vnútra však rozhodlo, že poštový úrad Bratislava č. 6 zostane v miestnostiach vládnej budovy (budova FiF UK na Gondovej), kde je až do dnešného dňa.

Na prelome rokov 1934 a 1935 začal vtedajší rektor univerzity Antonín Kolář rokovania o ťažkej priestorovej situácii univerzity a jej prípadnom umiestnení v priestore obilnej burzy s bývalým ministrom školstva PhDr. Antonom Štefánkom, ministrom spravodlivosti Ivanom Dérerom, ministrom pôdohospodárstva Milanom Hodžom, ktorí ako bývalí ministri školstva veľmi dobre poznali nedostatočné priestorové pomery bratislavskej univerzity. V tej istej záležitosti intervenoval aj u vtedajšieho ministra školstva Jana Krčmářa i premiéra Jana Malypetra, rokoval s krajinským prezidentom Jozefom Országhom a krajinským prednostom Štefanom Janšákom. Takmer pred dokončením stavby po intenzívnych rokovaniach zástupcov UK s vládou a politikmi rozhodla štátna správa v roku 1935 o definitívnom pridelení novostavby univerzite a o jej úprave pre potreby vysokej školy. Okrem rektorátu univerzity sa do nej na jeseň 1936 nasťahovali aj dve fakulty – právnická a filozofická.

Slávnostné otvorenie hlavnej budovy sa uskutočnilo 11. marca 1937 a na druhý deň sa konala v Amfiteátri P. J. Šafárika inaugurácia rektora Vrastislava Bušeka.

Historická budova na Šafárikovom námestí s veľkolepou aulou patrí dodnes k najvýznamnejším slávnostným priestorom UK.

Na ústredných oslavách 26. až 28. júna si UK pripomenie 100 rokov svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.

V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov viac ako 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR