Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Šport    Hokej

30. decembra 2005

Hlinka: To, čo nemám, mi nechýba



Rozhovor s hokejistom Pardubíc Miroslavom Hlinkom - EXKLUZÍVNE



Zdieľať
Má síce iba 33 rokov, ale vo svojej kariére toho preskákal neúrekom. V drese slovenskej reprezentácie získal na svetových šampionátoch všetky tri najcennejšie kovy, v roku 2004 si zahral na Svetovom pohári, obliekal aj dres českého národného tímu. Miroslav Hlinka odštartoval svoju klubovú kariéru v rodnom Trenčíne,
momentálne hrá v tíme úradujúceho českého majstra z Pardubíc.

Prešli ste mnoho klubov, momentálne pôsobíte v tíme českého majstra z Pardubíc. Máte konečne dobrý pocit z toho, že si môžete zahrať kvalitný hokej?
- Mám dobrý pocit, že som v českej extralige. Po minulom roku ma to teší dvojnásobne. Môžem povedať, že som sa tu chytil a myslím si, že s mojimi výkonmi sú v klube spokojní. Stále to však môže byť lepšie. Po vlaňajšku som mal dosť veľké obavy ako to pôjde, pretože minulá sezóna mi vôbec nevyšla a od toho sa odvíja aj psychika hráča.
V minulom ročníku ste pôsobili v Trenčíne a v Žiline. Keď porovnáte slovenskú a českú extraligu, je v tom veľký rozdiel?
- Vždy bol rozdiel medzi týmito ligami. V minulom roku prišlo do našej súťaže veľa hráčov z NHL, bola kvalitnejšia. Rovnako to bolo aj v Česku. Teraz nechcem uraziť niekoho na Slovensku, lebo si povedia, že som v Pardubiciach a na všetko u nás nadávam. Nie, aj u nás sú kluby, ktoré chcú robiť hokej profesionálne. A je to vidieť, ale sú v extralige aj kluby, ktoré tam nemajú čo hľadať. Sám z vlastnej skúsenosti viem, ako to v tých tímoch, bohužiaľ, chodí. Nie sú peniaze na bežné veci, ktoré k hokeju potrebujete, nehovoriac o meškajúcich výplatách.
Po skončení vlaňajšej sezóny ste boli dlho bez zmluvy. Začínali ste byť nervózny, keď už ostatní štartovali prípravu? Nemali ste čierne myšlienky, čo budete robiť, keď žiadna ponuka nepríde?
- Horšie som bol na tom v čase, keď som musel odísť z Trenčína do Žiliny. Samozrejme, pre hokejistu nie je príjemné, keď dlho čaká na kontrakt. Väčšina kvalitných hráčov chce za svoju prácu dobré podmienky. Podpísať nejakú smiešnu zmluvu nie je problém aj hneď po sezóne. Keďže mi minulý ročník nevyšiel, nechcel som urobiť opäť nejaký krok vedľa. Mal som ponuky z českej extraligy už v júni, boli dosť dobré. Boli to však kluby, ktoré nemali vysoké ambície. Nebolo to za takých podmienok, ako som si predstavoval ja, preto som radšej počkal. Každému hrá na nervy, keď je august a mužstvá už hrajú prípravné zápasy. V individuálnom tréningu som sa snažil zo seba vyžmýkať maximum, aby som si nemohol vyčítať, že som niečo podcenil. Bol to taký bič, keďže som vedel, že musím ísť naplno.
Čakali ste na konkrétny klub, kde ste chceli hrať?
- S agentom sme rozoberali, kam pôjdem. Mohol som ísť do Fínska, niečo som mal aj zo Švédska. Ale v českej lige sa mi darilo, aj v Sparte, aj v Zlíne. Prišla ponuka z Pardubíc a podmienky sme prerokovali veľmi rýchlo. Dohodol som sa aj s manažérom Kusým a, navyše, tu bol tréner Martinec, ktorého som zažil v českej reprezentácii. Vedel som, akí sú ľudia a tušil som, že sa mi nestane to, čo v Trenčíne.
Hovorili ste o viacerých ponukách. Máte vy sám pred sebou nejakú svoju cenu, pod ktorú nejdete?
- Možno to bude znieť neskromne, ale poviem to takto. Ešte minulé leto som bol na Svetovom pohári s reprezentáciou, máme všetky tri medaily z majstrovstiev sveta a nie som taký starý, aby som musel ísť niekam za pár šupov a byť rád, že vôbec hrám. Nehovorím, že som tu dostal zmluvu, ktorá patrí medzi najlepšie v lige, ale je taká, akú som mohol prijať. Preto sme sa rýchlo dohodli.
Splnilo doteraz účinkovanie v Pardubiciach vaše očakávania?
- Zatiaľ som nadmieru spokojný. Všetko, čo sa týka zabezpečenia chodu klubu, funguje. Chalani, čo tu hrali, vedia, o čom hovorím.
Vo vašej bohatej kariére chýba jeden článok. Kanadsko-americká liga. Už ste ju vymazali z hlavy?
- Bavíme sa na rovinu, ja novinárov nezvyknem ťahať za nos. Popravde, najväčšiu šancu na NHL som mal po majstrovstvách sveta vo Fínsku. Čakal som, ako dopadne draft, lenže vtedy som urobil asi najväčšiu chybu v kariére, čo sa týka NHL. Podpísal som zmluvu s Dinamom Moskva hneď po šampionáte, aby som mal istotu. Na drafte mali o mňa niektoré kluby záujem, aj viem ktoré. No manažéri sa báli, že neuspejem v kempe a keďže mám zmluvu, zbalím sa a pôjdem do Ruska napríklad za väčšími peniazmi. Požiadavka bola, aby som bol bez zmluvy, s tým, že keď sa nedostanem do prvého tímu, pôjdem na farmu. Vnútorne som s tým súhlasil.
Môžete prezradiť mená klubov, ktoré mali o vás záujem?
- Nebudem o tom hovoriť, lebo viem, ako na to budú reagovať ľudia napríklad na internete. Vytrhnú slová z kontextu. Boli to dva kluby a obaja manažéri povedali, že pre nich je hráč so zmluvou rizikom. Ja zaberiem jedno miesto v tíme, a potom sa zbalím a odídem. Nebola istota, žeby som zostal na farme, i keď som im to ústne sľúbil, na papieri sa to, bohužiaľ, nedalo.
Je pre vás NHL ešte akousi métou, pre ktorú hráte hokej?
- Nie, NHL je pre mňa päťpercentná záležitosť. Nechcem povedať, že je to mŕtve, vieme, že nikdy nehovor nikdy. Nádej žije stále. Podľa toho som sa riadil aj po minulej sezóne. Každý človek má svoje sebavedomie a sny. NHL bola jedným z nich. Teraz je pre mňa prioritou, aby sme v Pardubiciach hrali čo najlepšie, aby bola spokojnosť s mojimi výkonmi.
Mali ste na začiatku svojej kariéry okrem NHL aj iné sny?
- Odmalička som túžil hrať na majstrovstvách sveta bez toho, aby som získal nejakú medailu. A ja mám doma všetky tri. K tomu som si zahral aj na Svetovom pohári proti najlepším hráčom sveta, mal som možnosť obliecť aj český národný dres. Presadil som sa v čase, keď veľa Slovákov v českej lige nepôsobilo. Nemal som nikoho, kto by za mňa loboval, o to viac si tieto úspechy cením. Preto ma niekedy mrzia „stupídne“ ohlasy na internete na moju adresu. Každý robí v živote veľa chýb, ale ja som nikomu vedome neublížil.
Myslíte si, že ste niečo stratili tým, že ste nehrali v NHL?
- Dobrá otázka. V NHL je veľa hráčov, ktorí by nehrali možno ani v českej alebo slovenskej extralige. Sú vyslovene určení na to, aby odpaľovali puky a nie sú schopní urobiť jednu kľučku. Je to NHL, najlepšia súťaž na svete. Ja sa na život pozerám tak, že to, čo nemám, mi nechýba. Musel by som sa nervovať, že nemám sedmičkový bavorák za štyri milióny zaparkovaný pred barákom, keď ho majú iní. Snažím sa robiť veci, ktoré mám robiť, a hlavne naplno. Aj keď to človek robí na sto percent, nie je to záruka úspechu, ale keď to náhodou nevyjde, môže mať pokojné svedomie, že dal do toho všetko. Ja som robil všetko pre to, aby som hral dobrý hokej. To, že som mal malú šancu dostať sa do NHL, ešte neznamená, že by som tam uspel. Viem si predstaviť, ako to vyzerá v NHL, musí to byť naozaj skvelé, ale niekomu to nie je súdené.

Takto oslavoval Miro Hlinka zlatú medailu z Göteborgu 2002 so svojím súčasným spoluhráčom z Pardubíc Jánom Lašákom.


Ako teraz vnímate pôsobenie v moskovskom Diname?
- S odstupom času môžem otvorene povedať, že šesť mesiacov v Rusku mi pomohlo hlavne z finančnej stránky. Keď niekto povie, že ide hrať do Ruska preto, lebo tam je skvelý hokej, klame. Keď niekto hovorí, že sa tam ide zlepšiť a má tridsať rokov, tiež klame. Ja som prijal ponuku Dinama preto, lebo bola naozaj lukratívna. Ale odchod bol nutný. Byť niekde handrou, a nie vlastnou vinou, to som nezniesol. Mal som ešte zmluvu na rok a pol. Keby som tam vydržal, môžem skončiť s hokejom a mať do konca života vyložené nohy. Lenže na rovinu poviem, že za tie peniaze to nestálo.
Máte vo svojej zbierke tri medaily z MS, zahrali ste si v dvoch reprezentáciách i na Svetovom pohári. Cítite sa niečím výnimočný?
- Ja sám určite nie. Cením si, čo som dosiahol. Nad nikým sa nepovyšujem a pred nikým sa neponižujem. Som rád, že som mohol byť pri týchto úspechoch. Jedna medaila by mohla byť náhoda, dve to by už bolo veľké šťastie, ale keď ich máte tri, tak asi hokej hrať viete. Som rád, že rodičia zo mňa vychovali slušného človeka, ktorý vie, čo chce v živote dokázať. Zažil som i neúspechy, ako každý človek vo svojom zamestnaní, či je to smetiar alebo novinár. Každému sa niečo vydarí, ale i nevydarí. Budem šťastný, keď moje deti vyrastú a povedia, že som bol dobrý otec. Hokej hrať do smrti nebudem, ale rodinu mať budem. Výnimočný na Slovensku byť nemôžem, pretože niektorí ľudia u nás nevedia odpúštať úspechy. Jeden deň vás vynesú do nebies, na druhý zase zadupú pod zem.
Uzavreli ste už reprezentačnú kapitolu? Nedúfali ste tajne, že pocestujete na olympiádu?
- Vlani mi sezóna absolútne nevyšla, ale nie iba mojím pričinením. Nehral som dobre, ale nemal som ani dôveru trénerov. Viem, že teraz sa na olympiádu nemôžem dostať po tom, čo som v Pardubiciach odohral tridsať dobrých stretnutí. Nominácia je vecou trénerov, oni za ňu ponesú zodpovednosť. Beriem to ako realitu, olympiádu vypúšťam, ale budem sa snažiť hrať čo najlepšie v klube. Je to moje zamestanenie, beriem za to plat. Nie je nikde napísané, že šampionát v Lotyšsku je pre mňa zatvorený. Nehovorím, že sa naň chystám, ale pokiaľ sa mi bude dariť, tréneri ma povolajú, tak rád prídem. Ale doposiaľ ma nikto nekontaktoval.
Viete si vôbec predstaviť, že na záver kariéry sa vrátite do Trenčína, alebo máte proti tomuto klubu averziu?
- Milujem Trenčín i Slovensko. V Trenčíne som sa narodil, na Slovensku naučil hrať hokej. Chcem ostať žiť v tomto meste, ale šanca, že ešte raz oblečiem trenčiansky dres, je veľmi malá. Necítim žiadnu averziu, ale hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstupuj. Ja som to urobil, nedopadlo to dobre. Zatrpkol som na určité veci, preto si myslím, že do tretice sa do Trenčína ako hráč nevrátim. Jediným dôvodom by bolo iba to, keby som si v Trenčíne mohol raz zahrať spolu so svojím 13-ročným synom Michalom.
Okrem syna máte aj mladšiu dcérku Vanesku. Neplánujete s manželkou ďalší prírastok?
- Mimino? Ja plánujem, ale manželka ešte o tom nevie. Máme v Trenčíne veľký dom, určite by sa tam zmestilo. (Smiech.) Ale to by som manželku asi strhal, pretože momentálne sa sama stará o obe deti i celú domácnosť. Bolo by to z mojej strany nezodpovedné, pretože som takmer osem mesiacov v roku preč od rodiny.
Plánujete po skončení kariéry podnikať?
- Ja nie som zástancom dlhodobého plánovania, pretože dnes sme tu a zajtra tu byť nemusíme. Ale tiež nie je dobré žiť zo dňa na deň. Ak mi bude slúžiť zdravie, tak chcem ešte odohrať päť sezón. Čo bude potom, ukáže čas.

VIZITKA MIROSLAVA HLINKU
Dátum narodenia: 31. marca 1972
Výška: 188 cm
Hmotnosť: 95 kg
Držanie hokejky: naľavo
1991-1992 Trenčín 18 2 3 5
1992-1993 Trenčín 48 8 17 25
1993-1994 Trenčín 35 4 7 11
1994-1995 Sparta Praha 50 13 27 40
1995-1996 Sparta Praha 36 6 9 15
1996-1997 Sparta Praha 54 9 25 34
1997-1998 Sparta Praha 63 14 28 42
1998-1999 Sparta Praha 58 7 37 44
1999-2000 Slovan Bratislava 21 6 14
 Jokerit Helsinki 37 7 15
2000-2001 Karlovy Vary  38 7 8
2001-2002 MoDo 59 11 17 28
2002-2003 MoDo 43 5  12 17
2003-2004 Dinamo Moskva 17 0 3 3
 Zlín 30 2 8 10
2004-2005 Trenčín 33 6 6 12
 Žilina 21 4 5 9
2005-2006 Pardubice 36 5 7 12

Z Pardubíc pripravili Lucia Petrincová a Marián Korbel


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ferguson vypil v detstve moč!
<< predchádzajúci článok
Redgrave v reality šou

Hlinka: To, čo nemám, mi nechýba - diskusné fórum čitateľov