Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

29. mája 2015

Hospodárstvo, finančné trhy a dane boli témami rokovaní ministrov G7



Na snímke ministri financií a centrálni bankári siedmich najvyspelejších štátov sveta, tzv. skupiny G7 sa účastnia stretnutia pod názvom Smerom k dynamike globálnej ekonomiky v Drážďanoch 28. mája 2015. Stretnutie G7 sa koná od ...



Zdieľať
Na snímke ministri financií a centrálni bankári siedmich najvyspelejších štátov sveta, tzv. skupiny G7 sa účastnia stretnutia pod názvom Smerom k dynamike globálnej ekonomiky v Drážďanoch 28. mája 2015. Stretnutie G7 sa koná od 27. do 29. mája 2015. Foto: TASR/AP
Drážďany 29. mája (TASR) - Hospodársky rast, regulácia finančných trhov, dane. To sú najdôležitejšie témy, o ktorých počas trojdňového stretnutia v Drážďanoch rokovali ministri financií a šéfovia centrálnych bánk skupiny priemyselne najrozvinutejších krajín G7. Na pretras sa dostala aj situácia Grécka, hoci program zasadnutia s ňou nepočítal. Informovala o tom agentúra DPA.


Prvou dôležitou témou bola hospodárska situácia vo svete. Po sérií intervencií centrálnych bánk sa členovia G7 zhodli, že svetovú ekonomiku je potrebné podporiť nezávisle od záplavy lacných peňazí centrálnych bánk. Takýto druh injekcie ministri financií odmietli a podporili stanovisko Nemecka, podľa ktorého by krajiny nemali financovať stimuly prostredníctvom nových pôžičiek. Zadlžovanie za účelom podpory ekonomického rastu nesmie nahradiť štrukturálne reformy. Podľa jedného z delegátov sa zhodli na tom, že príliš vysoká úroveň dlhov, a to nielen štátnych, ale aj súkromných, môže mať negatívny vplyv na rast ekonomiky.

Vzhľadom na súčasné medzinárodné vyšetrovanie daňových únikov sa medzi dôležité témy rokovania dostali aj otázky daní. Do konca tohto roka chce 20 popredných rozvinutých a reformných krajín (G20) vypracovať balík opatrení, ktoré definitívne zabrzdia daňové triky a presúvanie ziskov medzinárodných koncernov. Skupina G7 tento termín nespochybnila, skôr naopak. Podľa jej zástupcov je najvyšší čas zvážiť ďalšie kroky: Ako by mala vyzerať arbitráž, ak viaceré krajiny súťažia o zdaňovanie ziskov nadnárodných koncernov? Bude v prípade týchto koncernov možný spoločný daňový audit viacerých krajín?

Na snímke ministri financií a centrálnych bankárov siedmich najvyspelejších štátov sveta, tzv. skupiny G7 pózujú na stretnutí v Drážďanoch 28. mája 2015. Stretnutie G7 sa koná od 27. do 29. mája 2015. Foto: TASR/AP

Treťou dôležitou témou bola regulácia finančných trhov. Ministri financií G7 sa zaoberali vytvorením nového etického kódexu pre bankárov (Banker's Code of Conduct), ktorý by urýchlil zmeny prebiehajúce vo finančnej branži po kríze z roku 2008. Veľké banky majú vytvoriť dodatočné kapitálové rezervy, ktoré by im v prípade krízy zabezpečili dostatok financií, napríklad, na ich činnosť alebo na sanáciu. Presný rozsah týchto rezerv zatiaľ nebol stanovený. Pri diskusiách na tému štátnych dlhopisov najmä Nemecko podporuje nové pravidlo, aby banky v budúcnosti tieto cenné papiere vo svojich bilanciách zabezpečili vlastným kapitálom. Prezident Bundesbanky Jens Weidmann poukázal na zhodu zúčastnených o potrebe preskúmať doterajšie pravidlá pre nakladanie so štátnymi dlhopismi.

Na margo rokovania sa dostala aj kritická finančná situácia Grécka, ktorá síce nebola na programe, ale vyhnúť sa jej nebolo možné. Už len preto, že na stretnutí sa zúčastnili aj zástupcovia najväčších gréckych veriteľov: prezidentka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici. Názor Atén, že dohoda s veriteľmi je na dosah ruky, nikto zo zúčastnených nezdieľal, keďže štyri mesiace rokovaní priniesli len minimálny pokrok.

Zadlžená krajina je na pokraji bankrotu, ale stále odmieta nepopulárne reformy, ktoré sú však základnou podmienkou pre uvoľnenie zvyšných peňazí zo záchranného balíka. Podľa nemenovaného vládneho predstaviteľa z eurozóny Brusel zvolil nesprávny postup, vďaka čomu si niektorí ľudia v Aténach stále myslia, že môžu získať peniaze bez reforiem. Domnievajú sa totiž, že prezident EK Jean-Claude Juncker chce udržať Grécko v eurozóne za každú cenu.

Vzhľadom na vlnu terorizmu vo svete sa skupina G7 zaoberala aj témou jeho financovania. Teroristické skupiny ako Islamský štát (IS) už dávno nie sú odkázané na bohatých sponzorov, medzičasom sú schopné získavať peniaze aj inými spôsobmi. Ministri G7 diskutovali o možnostiach uzatvorenia medzier v boji proti takýmto finančným tokom, ako aj o nových spôsoboch urýchleného zmrazovania majetku teroristov. V súvislosti s terorizmom hľadali aj možnosti, ako zlepšiť transparentnosť finančných tokov ako takých.

Situácia na Ukrajine je pre Európu dôležitá, preto ministri skupiny G7 prisľúbili Kyjevu finančnú podporu, ako aj pomoc pri rokovaniach s veriteľmi o reštrukturalizácii dlhov a pri uplatňovaní ambicióznych reforiem. Medzinárodná komunita uvoľní balík v hodnote 40 miliárd USD (36,71 miliardy eur), do ktorého MMF prispeje sumou zhruba 17,5 miliardy USD. Ďalších 15 miliárd USD má prísť vo forme reštrukturalizácie dlhu. Ukrajina v súčasnosti rokuje s najväčšími veriteľmi, napríklad s Ruskom, o znížení dlhov na únosnú mieru. Ide najmä o zníženie záväzkov, úrokov či predĺženie splatnosti.



Ministri financií G7 sa zaoberali aj možnosťou prijatia čínskej meny jüan do koša svetových rezervných mien MMF, ku ktorému by mohlo dôjsť v rámci jeho plánovaného rozšírenia o niektoré meny reformných krajín. Doteraz sú súčasťou koša americký dolár, euro, britská libra a japonský jen, z ktorých MMF vytvorilo umelú rezervnú menu - zvláštne práva čerpania (SDR). Rozhodnutie o prijatí jüanu by mohlo padnúť už na jeseň. Prijatie jüanu by malo odzrkadliť nielen silu Číny v rámci svetového hospodárstva, ale ekonomické veľmoci dúfajú, že by tým mohli Peking prinútiť uvoľniť kontrolu nad jüanom. MMF opakovane vyzýval Čínu, aby uvoľnil výmenný kurz, keďže doteraz je jüan pevne ukotvený na dolár.

Dôležitou témou sa stalo založenie Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), ktorej úlohou je mobilizovať peniaze pre rozvoj infraštruktúry v Ázii. K jej zakladajúcim členom patria spomedzi G7 iba Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Japonsko a Kanada sa zatiaľ o členstvo neuchádzali. USA, ktoré sú dominantnou silou v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a vo Svetovej banke, sa ako jediný člen G7 stavajú k AIIB skepticky.

Skupinu G7 tvoria priemyselne najrozvinutejšie krajiny sveta: Nemecko, USA, Japonsko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Kanada. Ministri financií mali okrem iného za úlohu pripraviť summit hláv štátov a vlád, ktorý sa bude konať 7. a 8. júna v bavorskom zámku Elmau.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Orbán pri výročí vlády: Zostaneme v EÚ a NATO, Ruska sa nevzdáme
<< predchádzajúci článok
Odborári budú žiadať zvýšenie platov o sedem percent