Hosť filmového festivalu Jeden svet Andrej Bán: "Chcem sa vrátiť aj na Haiti"

Ako by ste charakterizovali na základe vašej nedávnej návštevy aktuálnu situáciu na Haiti?
Krajina ako taká bol v zlom stave - asi horšom ako iné krajiny, ktoré som navštívil, či už Afganistan, Srí Lanka alebo Kosovo - už dávno pred zemetrasením. Je to jedna z najchudobnejších krajín západnej pologule, okrem biedy tam vládnu gangy a kult woodoo.
Zemetrasenie, ktoré postihlo najmä hlavné mesto Port-au-Prince a okolie prinieslo "navyše" okrem množstva obetí (obávam sa, že nikdy nebude známy ich presný počet, kvôli zlej evidencii a pochovávaniu do masových hrobov) aj prehĺbenie chaosu.
Nevidel som tam počas ôsmich dní prakticky žiadnych miestnych vojakov či policajtov. Celé to majú v rukách zahraniční vojaci a humanitárne organizácie - našťastie. Čo je pozitívne, v čase, kedy sme tam boli s Lubošom Hrivňákom (predsedom občianskeho združenia Človek v ohrození, pozn. autora) sa už takmer vôbec nerabovalo, začínala fungovať systematická distribúcia vody a potravín.

Ktoré z problémov sú momentálne najpálčivejšie?
Najväčšou úlohou v tejto dobe je vybudovanie príbytkov, pretože prišlo obdobie dažďov, záplav, a mnohí ľudia spia pod holým nebom, na ulici... A potom, kľúčová bude logistika a koordinácia pomoci. Zničené časti sa nachádzajú prevažne v husto zastavaných častiach mesta v ťažko dostupnom teréne, v kopcoch. Dôležité, ak nie prioritné, je aj zabránenie šíreniu epidémií, najmä v prípade približne 600 táborov, ktoré "na divoko" vyrástli prevažne v parkoch hlavného mesta.

Na druhú stranu, aké riešenia sú najdôležitejšie nazvime to zo strednodobého hľadiska, tak aby sme o niekoľko rokov už nemuseli o Haiti hovoriť ako o najchudobnejšej krajine západnej pologule?
Podľa mňa je kľúčové zaviesť - "implantovať" zo zahraničia - do tohto štátu systém riadenia štátu ako taký. Znie to možno nepochopiteľne, ale samotní Haiťania hovoria, že zemetrasenie, akokoľvek tragické, je príležitosťou na vybudovanie štátu na nových základoch: ten dnešný vidia ako prerastený korupciou a zločinom. Asi vedia prečo. Nevidel som ešte krajinu, kde by ľudia tak intenzívne snívali o jednom jedinom - odchode z nej, kamkoľvek.
Dôležité bude samozrejme aj školstvo, až neuveriteľne znie údaj, že pri zemetrasení padlo asi 7500 škôl.

Do akej miery je skoordinovaná a efektívna doterajšia humanitárna pomoc?
Z toho, čo som videl a zdokumentoval to funguje v rámci daných možností asi najlepšie ako sa dá. Pri letisku vyrástla veľká logistická základňa OSN - UN Logbase - kde sa koordinujú humanitárne organizácie. Podobnú koordináciu sme s Lubošom videli aj v meste Leogane.

Akým spôsobom realizuje pomoc Človek v ohrození (ČVO), príp. ako sa vyvíja projekt otvorenia trvalej misie na Haiti?
Naša organizácia hneď v prvých dňoch po zemetrasení uvoľnila 25 tisíc eur na urgentnú pomoc, ktorú sme poukázali cez českých partnerov z Člověka v tísni írskej organizácii Concern, ktorá je na Haiti prítomná už pätnásť rokov. Financovali sa z nej provizórne prístrešky, zásobníky na pitnú vodu, detský nutričný program a zdravotnícka asistencia. To všetko sme videli a zdokumentovali.
Jadrom našej pomoci však bude využitie verejnej zbierky, ktorá dosiahla približne štvrť milióna eur, na dlhodobé projekty v provinciách Leogane alebo Petit Goave - ich súčasťou bude určite rekonštrukcia komunitného objektu (zrejme školy), ale aj programy na podporu komunity ako takej, aby sa vedela o seba postarať do budúcnosti aj bez pomoci. Ide o to, aby sa ľudia postupne vrátili k svojej obžive a neboli odkázaní na pomoc - na Srí Lanke sme napríklad po cunami financovali výrobu člnov pre rybárov.

Na záver trošku osobnejšia otázka - nakoľko sa prekrýva vaša pozícia reportéra a predsedu správnej rady Človek v ohrození resp. v čom sa líšia tieto dva pohľady?
Jadrom mojej práce je svedectvo - obrazom aj slovom. Svedectvo reportéra sa podľa mňa prirodzene dopĺňa s misiou humanitárneho pracovníka. Iba málokedy organizujem pomoc, väčšinou pracujem ako reportér. V Človeku v ohrození pôsobím ako dobrovoľník. Chcem naďalej pomáhať mojim kolegom - profesionálom z ČVO v tom, aby slovenská verejnosť vedela, v čom presne spočívajú problémy sveta a ako ich pomáhame (skromne) riešiť. Za kľúčové kritérium považujem adresnosť. Aj preto prinášam reportáže z krízových oblastí sveta a dlhodobo sa vraciam do niektorých z nich - teraz napríklad do Gruzínska. A chcem sa vrátiť aj na Haiti, keď už budú viditeľné výsledky našich aktivít.

Andrej Bán bude 17. marca hosťom filmového festivalu Jeden svet v Prievidzi – návštevníkom odprezentuje exkluzívne fotografie zo zemetrasením zničeného Haiti.