Javorčík: Ministri obrany NATO prehodnotia situáciu o zmluve INF

Brusel 14. februára (TASR) - Ministri obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie sa opäť stretnú v Bruseli v júni, aby prehodnotili najnovší vývoj okolo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), z ktorej chcú vystúpiť obaja jej signatári - Spojené štáty aj Rusko. V rozhovore pre TASR to uviedol vo štvrtok veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík.


Veľvyslanec pripomenul, že ministri počas dvojdňového zasadnutia v Bruseli zhodnotili súčasný stav vecí a uvedomili si, že dôležitý moment bude ku koncu šesťmesačnej výpovednej lehoty, keď zmluva prestane platiť na základe vypovedania americkej aj ruskej strany.

"Je možné, že dovtedy príde k nejakým dohodám o tom, ako posilniť režim kontroly zbrojenia a odzbrojenia, o tom, ako budú nastavené vzťahy medzi krajinami, ktoré vlastnia raketové systémy," opísal situáciu Javorčík. Podľa jeho slov zatiaľ je to "otvorená otázka", je však dôležité, že spojenci intenzívne rokujú o tom, čo tá zmluva znamená a čo môže znamenať jej ukončenie.

Na otázku, ako chce Aliancia ochrániť svojich spojencov pred ruskými raketami, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice, veľvyslanec uviedol, že z pohľadu NATO je odpovedí mnoho, nikto však v Aliancii nemá záujem rozmiestňovať raketové systémy.

"Jediný, kto takéto systémy rozmiestňuje, je Rusko. To si treba otvorene povedať," zdôraznil Javorčík. Dodal, že dôležité je to, ako bude zaistená kolektívna obrana, či celý priestor Aliancie bude chránený pred prípadnými útokmi. Spresnil, že pokiaľ ide o opatrenia, tie nemusia byť vždy "zrkadlovým napodobnením" toho, čo robí druhá strana, a nejde len o raketovú obranu, ale o komplexný systém obrany.

Do júna by podľa Javorčíka mohlo byť jasnejšie, kam smeruje európska bezpečnostná architektúra a režim kontroly zbrojenia a odzbrojenia, na čom majú svoj podiel aj ministri obrany. Upozornil však, že nie je isté, či v júni už bude známa "konečná reakcia" NATO, aj keď všetci majú záujem na tom, aby režim kontroly zbrojenia bol spoľahlivý, overiteľný a dodržiavaný všetkými stranami.

"Slovensko vždy podporuje multilaterálne riešenia. Niektoré dohody musia byť bilaterálne alebo v užšom kruhu, ale keď ide o celkovú európsku bezpečnosť, vždy budeme podporovať multilaterálne riešenia," uviedol veľvyslanec v súvislosti s otázkou, ako sa majú jednotlivé krajiny NATO stavať voči rozmiestňovaniu ruských rakiet so stredným doletom. Zároveň naznačil potrebu širšej medzinárodnej dohody zahŕňajúcej tieto zbrojné systémy, lebo USA a Rusko nie sú jediné krajiny, ktoré vlastnia rakety stredného doletu. "Treba hľadať širší ako európsky región, širšie ako iba európske riešenie," skonštatoval.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR