Jedinečný hudobník a aktivista Bono Vox

Frontman skupiny U2 Bono Vox sa narodil 10. mája 1960 ako Paul David Hewson v írskom Dubline. Jeho otec Bob Hewson bol katolík a matka Iris protestantka. Vyrastal v silnej protestantskej výchove. Keď sa ho ale raz pýtali, či sa považuje za katolíka alebo protestanta, vraj sa vyjadril, že mal vždy pocit, akoby "sedel na hranici". Jeho matka zomrela na mŕtvicu, keď mal štrnásť rokov. Práve na toto obdobie Bonovho života sa orientuje množstvo piesní U2 - najmä zo starších albumov (napríklad: I Will Follow, Out of Control, Tomorrow). Bono navštevoval Mount Temple Comprehensive School - školu pre deti z nábožensky zmiešaných rodín, ktorá bola prvou svojho druhu v Dubline. Práve tam dostal svoju prezývku "Bono Vox of O'Connell St". Jeho prezývka Bono Vox, ktorá sa často používa aj v skrátenej forme ako Bono, je modifikáciou názvu načúvacích pomôcok Bona Vox, čo ale v preklade z latinčiny znamená "dobrý hlas". Prezývku dostal Bono podľa obchodu, okolo ktorého často chodievali - ten sa nachádzal neďaleko dublinskej ulice O'Connell Street. Bonovi sa jeho nová prezývka nepáčila, ale keď sa dozvedel o jej latinskom preklade, "zmieril sa s ňou". Bonov otec Robert Hewson podľahol 21. augusta 2001 rakovine.

V roku 1976 reagoval na inzerát spolužiaka Larryho Mullena, Jr., ktorý chcel založiť kapelu. Rovnako urobili aj Dave Evans (The Edge), jeho brat Dik Evans (ten skupinu čoskoro opustil) a Adam Clayton. Spolu založili skupinu s názvom Feedback, neskôr sa premenovali na The Hype a napokon svoje pomenovanie ustálili na U2. Bono spočiatku spieval, hral na gitaru a písal piesne, ale keď sa The Edge vypracoval na lepšieho gitaristu, Bono sa preorientoval na vokály, i keď často hráva na akustickú gitaru alebo harmoniku. Počas začiatkov kapely bol Bono známy svojimi rebelskými vyhláseniami, ktoré vyvolávali politické roztržky a búrlivé reakcie počas obdobia albumov War (1983), The Joshua Tree (1987) a Rattle and Hum (1988). Po bombovom útoku v írskom Enniskillene, po ktorom 8. novembra 1987 zostalo 11 mŕtvych a 63 zranených, sa IRA Bonovi vyhrážala únosom. Zástancovia IRA dokonca zaútočili na vozidlo, v ktorom sa viezli členovia skupiny U2. Všetko bolo reakciou na Bonovo vyhlásenie "fuck the revolution" v dokumente Rattle and Hum. S albumom Achtung Baby (1991) sa dramaticky zmenil zvuk i orientácia skupiny. Bonove texty sa stali osobnejšími - inšpiroval sa osobným životom členov skupiny. V máji 2007 MTV informovalo, že Bono pracuje na kolekcii poézie s názvom Third Rail. Podľa Bona ide o poéziu inšpirovanú rockovou hudbou. Editorom kolekcie, ktorá obsahuje tituly ako Punk Rock You're My Big Crybaby, Variation on a Theme by Whitesnake alebo Vince Neil Meets Josh in a Chinese Restaurant in Malibu (After Ezra Pound), je básnik Jonathan Wells. Prostredníctvom svojej investičnej spoločnosti Elevation Partners Bono investoval do Forbes Media group v USA.

Okrem hudby sa Bono venuje aj filmu. V roku 1999 sa objavil vo filme Entropy a o rok neskôr v snímke Million Dollar Hotel, ktorej scenár vznikol podľa jeho námetu a stál za ňou aj ako producent. V roku 2000 stvárnil sám seba v krátkom filme Sightings of Bono, ktorý bol adaptáciou poviedky írskeho autora Gerarda Beirna. Naposledy stvárnil Dr. Roberta v muzikáli Across the Universe, do ktorého naspieval skladby I am the Walrus a Lucy in the Sky with Diamonds skupiny Beatles.

V roku 1992 Bono a gitarista The Edge kúpili a zrenovovali dublinský dvojhviezdičkový hotel so 70 spálňami Clarence Hotel a prerobili ho na päťhviezdičkový 49-izbový hotel, ktorý si čoskoro získal reputáciu ako jeden z najštýlovejších (a najdrahších) hotelov v meste.

Bono je známy nielen milovníkom dobrej hudby, ale aj ako zanietený bojovník za ľudské práva a mierový aktivista. V roku 1984 sa objavil v zoskupení Band Aid Boba Geldofa a svoju úlohu si zopakoval v roku 2004 v Band Aid 20. V novej verzii piesne Do They Know It's Christmas spieva tie isté slová, ako v pôvodnej z roku 1984: "well tonight, thank God it's them, instead of you". Vystupoval na mnohých benefičných koncertoch ako Live Aid v roku 1985 a Live 8 v roku 2005. Od roku 1999 sa stále viac angažuje v kampaniach na pomoc "tretiemu svetu", odpustenie dlhu najchudobnejším krajinám a Afrike. V máji 2002 vzal amerického ministra financií Paula O'Neilla na cestu po štyroch afrických štátoch. V tom istom roku založil aj organizáciu DATA (Debt, AIDS, Trade in Africa). Cieľom tejto organizácie je čo najviac informovať o "nesplatiteľných dlhoch" afrických štátov, nekontrolovateľnom šírení AIDS a nespravodlivých trhových podmienkach, ktoré ešte viac ubližujú už tak dosť chudobným obyvateľom "čierne
ho kontinentu". Bono rečnil počas inaugurácie Paula Martina za kanadského premiéra, za čo mu on na oplátku sľúbil pomoc v otázke globálnej krízy. Keď sa Martin v roku 2005 ocitol na pokraji svojho politického konca, Bono sa v rádiu CBC vyjadril, že je príliš pomalý v rozširovaní kanadskej zahraničnej pomoci. V januári 2006 zvíťazila v kanadských voľbách Konzervatívna strana a Martin odstúpil aj z postu predsedu Liberálnej strany. Bono absolvoval súkromné stretnutie s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom v Bielom dome. Ten prisľúbil finančnú pomoc najchudobnejším krajinám v hodnote päť miliárd amerických dolárov. Prezidentovi robil spoločnosť aj počas jeho príhovoru pred Bielym domom.

Na jar 2005 spolu s manželkou Ali Hewson a newyorským módnym návrhárom Roganom Gregorym založili módnu značku EDUN. Chceli tak presunúť záujem v Afrike z pomoci na trh. Ich továrne na výrobu oblečenia v Afrike, Južnej Amerike a Indii ponúkajú zamestnancom lepšie platové podmienky. Spolu s Bobom Geldofom sa Bono dostal pod paľbu kritiky žurnalistu Georgea Monbiota za to, že sú príliš blízki mocným mužom a tak riskujú legitímnosť svojich skutkov. Monbiot ich v článku z júna 2005 v denníku Guardian nazval Bardmi mocných. V júli 2005 zohral Bono jednu z najdôležitejších úloh pri organizácii a propagácii akcie s názvom Live 8 - série desiatich koncertov po celom svete, ktorých cieľom bolo presvedčiť predstaviteľov svetových mocností, aby na summite G8 rozhodli o odpustení dlhov africkým krajinám, zreformovali trhové podmienky a dohodli sa na vyššej finančnej pomoci pre obete rôznych globálnych problémov, akým je napríklad epidémia AIDS. V januári 2006 spolu s americkým filantropom Bobbym Shriverom odštartoval iniciatívu Product Red, ktorej cieľom je získavať finančné prostriedky pre Svetový fond na boj s AIDS, tuberkulózou a maláriou. Bobby Shriver je výkonným riaditeľom Product Red, zatiaľ čo Bono figuruje ako hovorca. Product Red je obchodná značka, ktorá na základe licencií spolupracuje so spoločnosťami ako American Express, Apple Computer, Microsof, Converse, Motorola, The Gap, Giorgio Armani, či denník The Independent. Každá z týchto spoločností vyrobí produkt s logom Product Red, pričom percentá z jeho predaja poputujú priamo na konto Svetového fondu. V roku 2004 mu čilská vláda udelila medzinárodnú cenu Pabla Nerudu. Týždenník Time ho v máji 2004 zaradil do stovky Najvplyvnejších ľudí sveta. Rovnaké uznanie si znovu vyslúžil v roku 2006. Predtým ako Paul Wolfowitz 1. júna 2005 vystriedal Jamesa Wolfensohna v kresle prezidenta Svetovej banky, rozprávalo sa aj o Bonovi, ako o možnom kandidátovi na tento post. V decembri 2005 ho časopis Time spolu s Billom a Melindou Gatesovcami zaradil do zoznamu Osobností roka. V tom istom roku mu za jeho humanitárnu prácu v Portugalsku udelili Ordem da Liberdade. Vo februári 2006 sa Bono ocitol medzi 191 nominovanými na Nobelovu cenu mieru. Medzi nominovanými bol už aj v rokoch 2003 a 2005. Od francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca dostal 28. februára 2003 rád Čestnej légie. Ako jediná osobnosť bol nominovaný na Oscara (v roku 2003 za pieseň The Hands That Built America z filmu Gangy New Yorku), Grammy (U2 ich má na konte 22), Zlatý glóbus (z piatich nominácií premenil jednu - s piesňou The Hands That Built America v roku 2003) i Nobelovu cenu. V roku 2005 kapelu uviedli do Rock 'n' rollovej siene slávy. Entertainment Weekly zaradil U2 na 22. miesto rebríčka najvýznamnejších Rock 'n' rollových umelcov všetkých čias. Koncom marca 2007 prijal na slávnostnom ceremoniáli v Dubline rytiersky rád Britského impéria. Aj keď sa stal držiteľom tohto prestížneho titulu, keďže nie je Brit, ale Ír, nemá nárok na používanie oslovenia
"Sir".

Bono sa 21. augusta 1982 oženil so svojou školskou láskou Alison "Ali" Stewart. V mnohých rozhovoroch spomína, že "paktovať" s U2 a svojou súčasnou ženou začal v približne rovnakom čase. V súčasnosti žijú v Dubline a majú štyri deti (dve dcéry a dvoch synov): Jordan (nar. 1989), Memphis Eve (nar. 1991), Elijaha Boba Patriciusa Guggiho Q (nar. 1999) a Johna Abrahama (nar. 2001). S najstaršou dcérou Jordan oslavujú narodeniny v ten istý deň - narodila sa totiž na otcove 29. narodeniny. Spolu s dcérami Jordan a Eve v roku 2003 ilustroval detskú knižku Peter and the Wolf. Výťažok z jej predaja putoval na konto írskej nadácie hospicov. Pieseň The Sweetest Thing napísal ako ospravedlnenie, keď zabudol na manželkine narodeniny. Všetky zisky z predaja putovali na Aline konto a ona sa ich rozhodla venovať obetiam Černobyľskej katastrofy.

Jeho poznávacím znamením sú slnečné okuliare, ktoré si takmer nikdy na verejnosti neskladá. V rozhovore pre časopis Rolling Stone vysvetlil, že to má jednoduchý dôvod - jeho oči sú vraj veľmi citlivé na svetlo. "Ak by ma niekto odfotil, videl by som blesk až do večera," uviedol.

Ako autor piesní spolupracoval s hviezdami ako Frank Sinatra, Johnny Cash, Keith Richards, Luciano Pavarotti, Sinéad O'Connor alebo Howie B. Spolu s Edgeom napísal pieseň She's a Mystery To Me pre Roya Orbisona - nachádza sa na jeho poslednom albume Mystery Girl (1989). Rozpráva plynule po anglicky, španielsky a taliansky a vraj vie aj trochu po írsky. Je fanúšikom futbalového klubu Celtic F.C.

Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.u2.com, www.imdb.com

(SITA)