
26.11.2025 (SITA.sk) -
Prezentácie a diskusie prvého Health & Care dňa Jesennej ITAPA 2025 potvrdili, že technológie, inovácie a umelá inteligencia výrazne zasahujú do všetkých oblastí, pričom zdravotníctvo nie je výnimkou. Odborníci z verejného, zo súkromného i z akademického sektora diskutovali o celom spektre tém – od duševného zdravia detí a mládeže, financovania a telemedicíny cez chirurgické roboty, digitálne platformy a inteligentné budovy, včasnú diagnostiku a prevenciu a digitalizáciu verejných služieb pre občana až po otázky týkajúce sa kyberbezpečnosti, EU Pharma Package, virtuálne zdravotníctvo či využitie AI. Súčasťou programu boli tri masterclassy – jeden pre zdravotníkov a dva pre startupy, a dve stretnutia v rámci novinky tohto ročníka – ITAPA MeetUpZone.
Duševné zdravie detí a mládeže
Minister zdravotníctva SR
Kamil Šaško označil
duševné zdravie detí a mládeže spolu s liekovou politikou a ľudskými zdrojmi v zdravotníctve za
tri kľúčové výzvy, ktoré stoja nielen pred rezortom, ale aj celou spoločnosťou. Súčasný stav ukazuje, že neustále riešenie akútnych problémov odsúva potrebné systémové zmeny, bez ktorých sa situácia neposunie. Do diskusie je podľa ministra potrebné zapojiť aj samotné deti a mladých, pretože "hovoriť o tom bez nich, je cesta do pekla". Zásadná je tiež práca na
odstraňovaní stigmy v oblasti duševného zdravia, ktorá pretrváva v širokej verejnosti. Prísľubom zlepšenia je medzirezortná spolupráca naprieč politikami – realitou je
spoločná pracovná skupina piatich rezortov, ktorá má pripraviť jednotný postup v oblasti duševného zdravia detí a mládeže. Táto skupina má jasný mandát a termín:
do marca 2026 predstaviť ucelenú koncepciu aj konkrétne kroky.
Papierový tiger a slimák v praxi
Prekvapivými číslami ilustrovala svoje vystúpenie
Telemedicína v praxi: pohľad z Nemecka na digitálnu transformáciu zdravotnej starostlivosti primárka z nemeckej kliniky
Vanda Tuxhorn. Za posledný rok
investovalo Nemecko do telemedicíny 4,3 mld. eur, no v praxi prevláda skepsa u obyvateľov a konzervativizmus v lekárskom prostredí. "Je potrebné zoskočiť z mŕtveho koňa," zdôraznila. Alarmujúce sú aj ďalšie dáta –
zo 70 mil. digitálnych zdravotných kariet sa za dva roky v praxi využili len 3 %. Hoci telemedicína dokáže odľahčiť minimálne 50 % práce záchranárov, lekárov a zdravotníckeho personálu, dôvera je nízka. Pacienti sa obávajú straty osobného kontaktu a úniku dát, zdravotníci administratívnej záťaže, nedostatočných návodov a možných technických zlyhaní. Výhody sú však jasné: rýchlejší prístup k starostlivosti, menej zbytočných návštev ambulancií, lepšie monitorovanie chronických pacientov či efektívnejšie využívanie kapacít. Dr. Tuxhorn však vidí budúcnosť optimisticky –
do 10 rokov sa bude minimálne polovica akútnych aj chronických zdravotných problémov riešiť doma, s podporou telemedicíny, umelej inteligencie a ďalších technológií.
Roboty a nemocnice budúcnosti
Ďalšia TOP téma –
Nemocnice budúcnosti: roboty, rehabilitácie, dáta a diagnostika novej generácie, v ktorej diskutovali
Peter Blaškovitš,
Tomáš Kútny,
Jakub Rybár a
Marek Tkáč, priniesla reálne riešenia a trendy, ktoré postupne zvyšujú dostupnosť moderných technológií pre pacientov. Napríklad
robotická rehabilitácia už dnes hrá prím napríklad v neurológii – benefitmi sú skrátenie času liečby, vyššia efektivita, menšie zaťaženie ľudských zdrojov či schopnosť zaznamenať aj minimálne zmeny, ktoré ľudský faktor často prehliadne alebo nie je schopný zaznamenať. Medzi prekážky stále patria vysoké obstarávacie náklady, náročný servis, priestorové a IT požiadavky či potreba školeného personálu. Vo svete sú tieto postupy štandardom – napríklad v Česku je robotická rehabilitácia súčasťou každej krajskej nemocnice. Na Slovensku je dostupná na niekoľkých pracoviskách s veľkým potenciálom rozšírenia, najmä po postupnom začlenení do systému verejného zdravotného poistenia.
Zdravie žien v najaktívnejšom veku života
Diskusia
AbbVie a zdravie žien v produktívnom veku riešila, ako môže moderné zdravotníctvo lepšie reagovať na potreby žien. Otázkou je, či máme dostatočne
včasnú diagnostiku, personalizovanú liečbu a koordinovanú starostlivosť. Expertky z dermatológie, neurológie, farmakológie a zástupkyňa spoločnosti AbbVie upozornili na ekonomické straty, ktoré štátu vznikajú vinou nesprávne alebo neefektívne liečených chronických ochorení, akým je napríklad migréna či psoriáza – odhady hovoria o 1 až 1,5 % HDP ročne v EÚ. Riešením je skôr začať s cielenou, personalizovanou liečbou – štatistiky ukazujú, že
takmer 20 % pacientiek potrebuje nie konvenčné, ale moderné inovatívne postupy. Čím skôr sa liečba začne, tým rýchlejšie sa chronicky chorá pacientka vráti do pracovného života, zlepší sa jej kvalita života a zároveň sa zvýši úspešnosť a efektivita práce lekárov.
Digitalizácia služieb pre občana – ďalšie kroky
Diskusia
Digitalizácia nemocenských dávok a tehotenskej starostlivosti predstavila aktuálne projekty digitalizácie služieb pre občana –
eOČR a
elektronickú tehotenskú knižku. Projekt vzniká v úzkej spolupráci Národného centra zdravotníckych informácií (NZCI) a Sociálnej poisťovne (SP), o jeho priebehu hovorili
Ján Bačko (NZCI) a
Monika Siváčková (SP). Trend, ktorý odštartovala ePN v roku 2022, pokračuje ďalšími životnými situáciami: "som chorý – ja alebo člen rodiny" a "narodenie dieťaťa". V praxi to znamená
koniec papierového podávania žiadostí, pretože NZCI ako "dátový hub" efektívne prepája zdravotnícke a sociálne systémy, čím sa o. i. znižuje administratívna záťaž pre lekárov a zvyšuje komfort pre občanov, napríklad aj vďaka urýchleniu celého procesu vrátane spracovania, posúdenia a vyplatenia sociálnych dávok. Legislatívna úprava vstupuje do platnosti 1. apríla 2026. Po približne dvojročnej príprave a vďaka podpore Plánu obnovy a odolnosti sa očakáva, že
približne v rovnakom čase eOČR zjednoduší proces žiadosti o ošetrovné, a elektronická tehotenská knižka poskytne budúcim matkám proaktívnu a ľahko dostupnú digitálnu službu. Hlavnou výzvou zostáva koordinácia medzi rezortmi a pripravenosť IT infraštruktúry na spoľahlivé prepojenie všetkých systémov.
VEČERNÝ ITAPA OPEN TALK prvého dňa
Tradičná podvečerná diskusia
ITAPA OPEN TALK, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť, priniesla odpovede na otázku, ako je Slovensko pripravené čeliť výzvam v zdravotníctve a kam tečú miliardy v reforme sektora – priamo od expertov s reálnymi skúsenosťami. Moderátor Šimon Jeseňák privítal výnimočných hostí a porozprával sa s nimi na témy:
HealthCare Readiness Index – hosťom bol
Martin Smatana, uznávaný analytik a odborník na zdravotnícke systémy, ktorý predstavil nástroj hodnotiaci pripravenosť systému na krízy, digitalizáciu a inovácie.
Reforma zdravotníctva: kam tečú miliardy a čo za ne dostaneme? – hosťami boli
Radoslav Čuha (Penta Hospitals),
Michal Palkovič (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) a
Michal Štofko (Ministerstvo zdravotníctva SR). V diskusii predstavili praktické skúsenosti a pohľad na efektivitu financovania, úspory a budúcnosť slovenského zdravotníctva.
Informačný servis
Zdroj: SITA.sk - Jesenná ITAPA 2025: V zdravotníctve je veľa oblastí, ktoré dokáže pokryť AI © SITA Všetky práva vyhradené.