Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

20. júna 2023

Jubilujúci D. Rapoš: Ako študent som mal rád The Beatles a Felliniho



Jeho režisérskou prvotinou bola rozprávka Falošný princ (1984). Nasledoval prvý diel Fontány pre Zuzanu (1985) a komédia Utekajme, už ide! (1986).



Zdieľať
Jubilujúci D. Rapoš: Ako študent som mal rád The Beatles a Felliniho

Ľudia na Slovensku ho vnímajú najmä ako režiséra úspešnej filmovej trilógie Fontána pre Zuzanu, v ktorej hlavnú úlohu stvárnila jeho manželka Eva Vejmělková. V začiatkoch svojej kariéry sa pritom dostal do povedomia s komédiou Utekajme, už ide! s hereckými osobnosťami ako Milan Lasica, Marián Zednikovič, Andrej Hryc, Jiří Menzel či Július Satinský.


Známe sú aj jeho snímky Suzanne či Cinka Panna. Ako hudobný skladateľ je autorom desiatok filmových a scénických skladieb, ktoré skomponoval väčšinou pre zahraničné filmové, televízne a divadelné produkcie.

V utorok 20. júna bude mať Dušan Rapoš, režisér, scenárista, hudobný skladateľ a producent, 70 rokov.

Narodil sa 20. júna 1953 v Moravanoch. Je synom slovenského publicistu Vladimíra Rapoša a vnukom architekta a staviteľa Miloša Rapoša. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1982 s červeným diplomom a Cenou ministra školstva absolvoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Počas štúdií pracoval ako novinár a redaktor v rozhlase. Predtým, ako si ho vedenie Slovenskej filmovej tvorby povolalo na Kolibu na pozíciu režiséra hraných filmov, pôsobil v Spravodajskom filme a venoval sa tvorbe týždenníkov. Jeho krátke a experimentálne filmy získali viacero ocenení na medzinárodných filmových festivaloch.

"V našom ročníku na VŠMU sa postupne vykryštalizovali dve partie, ktoré sa rozlišovali v tom, že jedna mala rada The Beatles a druhá The Rolling Stones. Ja som bol v partii, ktorá mala radšej Beatles. Potom sme sa odlišovali v tom, že jedna partia mala rada tvorbu Federica Felliniho a druhá Ingmara Bergmana. Mne bol bližší Fellini, vďaka jeho spektakulárnemu až karnevalovo-cirkusovému spôsobu rozprávania, strhujúcej energii a atmosfére, ktorá vyžarovala z jeho diel. Nie že by ma to ovplyvnilo do takej miery, že som šiel podobnou cestou. Tou šiel Elo Havetta a potom Juraj Jakubisko," povedal režisér Rapoš.

Fellini ho podľa neho naučil nehanbiť sa na plátne odkryť svoje city. Byť spontánny a nebáť sa balansovať na hranici magického realizmu, v ktorom bol Fellini majstrom nad majstrami. "Skvelý bol v tomto žánri aj náš filmový velikán a môj priateľ Jakubisko," dodal Rapoš.

Jeho režisérskou prvotinou bola rozprávka Falošný princ (1984). Nasledoval prvý diel Fontány pre Zuzanu (1985) a komédia Utekajme, už ide! (1986). Hudobným filmom Rabaka (1989) odhalil zákulisie skupiny Elán. Vo Fontáne pre Zuzanu 2 (1993) si zahrali herecké a hudobné hviezdy ako Pavol Habera, Ibrahim Maiga, Maroš Kramár, Helena Růžičková, Lucie Bílá či Karel Gott.

Na filme Suzanne (1996) sa Rapoš podieľal nielen ako režisér, ale tiež ako scenárista a autor hudby. V dráme si zahrali herecké legendy Bolek Polívka, Maroš Kramár, Marián Geišberg, Marián Slovák, Eva Krížiková a Božidara Turzonovová. Hlavnú úlohu stvárnila Eva Vejmělková.

V roku 1999 zavŕšil svoju filmovú trilógiu Fontána pre Zuzanu 3 v africkom Zimbabwe. Nasledovala ďalšia úspešná snímka Cinka Panna (2008), opäť s hviezdnym hereckým obsadením - so Zuzanou Kronerovou, Martinom Hubom, Jozefom Vajdom a Martinom Dejdarom.

Medzi zatiaľ posledné režisérove filmy patria Muzzikanti (2017), rozprávka Keď draka bolí hlava (2018) a komédia Ženská pomsta (2020), ktorá získala v roku 2021 Cenu divákov na Festivale českej filmovej komédie v Novom Měste nad Metují.

Za svoj doposiaľ najväčší tvorivý počin považuje Rapoš svoju operu Pietro e Lucia (2010). Skomponoval ju v materinskom jazyku opery v taliančine na motívy Rollandovej protivojnovej novely Pierre et Luce (Peter a Lucia).

V roku 1996 vytvoril hneď dve protidrogové diela. Slovensko-americký balet Deti Titanicu, ktorý v SND inscenoval newyorský choreograf Christopher d´Amboise a filmovú drámu Suzanne o páde do priepasti, ktorá nemá dno.

"Za svoj najväčší úspech dodnes považujem to, keď sa niektoré drogovo závislé deti, po vzhliadnutí môjho baletu alebo filmu, prihlásili na protidrogové liečenie. To boli naozaj silné emócie, keď ma objímali ich rodičia a rodina. Plakal som dojatím ako malý chalan," vyznal sa pre TASR Rapoš.

Medzi Rapošove najznámejšie televízne filmy patria Studňa mladosti (1987), antická trilógia Dido (1988), či 10-dielny seriál Slovenský bigbít, za ktorý v roku 2007 získal Krištáľové krídlo. V roku 1993 nakrútil hudobný film Karel Kryl - kdo jsem...?, ktorý je poslednou životnou, umeleckou i občianskou spoveďou československého folkového barda Kryla pred smrťou.

Od roku 2017 je Rapoš umeleckým riaditeľom ostravského Minikina, ktoré sa stalo kultovým a vyhľadávaným art kinom. Zároveň pôsobí vo viacerých európskych mestách a v USA. Skomponoval hudbu pre nemecké, rakúske, švajčiarske, americké, ale aj pre slovenské a české filmové, televízne a divadelné produkcie.

Je autorom nekomerčných CDs Tenderness (1993), Anjeli hriechu (1996), Love Songs (2002), The Best of Dusan Rapos 2000, The Best of Dusan Rapos 2005, CD-Single Amore Vittoria (2005) a LP The Little Mouse in a Violin Case (1990), nahrané s európskymi symfonickými telesami a dirigentmi. Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získal Rapoš v roku 2010.

Režisér je druhý raz ženatý s poetkou a herečkou Evou Vejmělkovou. Z prvého manželstva má dve dcéry Katarínu a Dušanu. Z druhého má dve dcéry Taru a Ritu. "Za svoj najväčší životný úspech považujem to, že mám štyri báječné dcéry a skvelú manželku! Povedané spolu s klasikom: Rovnako ako je dôležité mať pre koho žiť, je možno ešte dôležitejšie mať pre koho umrieť. Vďaka Ti za to. Bože milostivý!," dodal záverom Dušan Rapoš.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Cirque du Soleil oslavuje narodeniny. Priaznivcom, počas Cirque Week, ponúka špeciálne narodeninové ceny vstupeniek do Bratislavy
<< predchádzajúci článok
Chrámový komplex, kde zavraždili Cézara, sprístupnili pre verejnosť