Kaczyński o hlasovaní v EÚ, Fico o dôležitejších veciach

BRATISLAVA 18. júna (WEBNOVINY) - Rokovanie premiérov Visegrádskej štvorky (V4), ktoré sa začalo ubezpečeniami o vzájomnej podpore pri vstupe do schengenu, energetickej bezpečnosti či globálnom otepľovaní, sa skončilo roztržkou o európskej ústavnej zmluve. Premiér Robert Fico označil prioritnú záležitosť Poľska - zmenu väčšinového hlasovania - za vec, ktorá nikoho nezaujíma a nikto jej nerozumie. Oveľa viac ho zaujímajú iné veci, napríklad pracovné miesta či konkurencieschopnosť. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány podporil Fica a vyhlásil, že o rozhodovaní by sa už nemalo diskutovať, ale mal by sa akceptovať model, dohodnutý v ústavnej zmluve. Poľský premiér Jaroslaw Kaczyński dôrazne vyzval partnerov, aby zmenili rétoriku, pretože, ak prídu s takouto rétorikou na summit únie koncom mesiaca, dohoda nebude možná.

"Postavili ste otázku, či Slovensko bude podporovať návrh druhej odmocniny. Televízny divák asi začne pozerať do programu, či je na matematickej konferencii, alebo na stretnutí premiérov vlád visegrádskej skupiny a premiéra Portugalska," odpovedal Fico poľskej novinárke, ktorá chcela vedieť, či bude Slovensko podporovať poľský návrh na rátanie hlasov druhou odmocninou počtu obyvateľov, čo by bolo aj pre Slovensko výhodnejšie ako systém z ústavnej zmluvy. Oznámil jej, že tlačová beseda ide v priamom prenose. "Vaša otázka presne potvrdzuje, že je to téma, ktorá je tak komplikovaná, tak ťažko pochopiteľná pre verejnosť a tak traumatizujúca pre Európsku úniu, že ju musíme čo najrýchlejšie ukončiť," dodal Fico.

Zdôraznil, že Slovensko chce, aby európska rada - summit najvyšších predstaviteľov členských krajín, koncom júna určil presný mandát medzivládnej konferencie, ktorá má na jeseň dospieť k zmluvám o inštitucionálnej reforme únie. "Európska únia sa musí prestať zaoberať sama sebou. Musí sa vrátiť k témam, ktoré sú dôležité z hľadiska štandardného sociálno-ekonomického života. Mňa podstatne viac zaujíma, ako budeme realizovať lisabonskú stratégiu (sociálneho a ekonomického rozvoja a dobiehania USA) v každodennom živote," vyhlásil premiér Fico. Sú tu rôzne témy, ktoré sú podstatne dôležitejšie, myslí si premiér.

Fico aj Gyurcsány poukázali na princíp medzinárodného práva pacta sum servanta - to, čo bolo dohodnuté platí a zmluvy sa musia dodržiavať. Aj premiér Portugalska José Sócrates, ktorého krajina preberá 1. júla predsedníctvo v EÚ, poukázal na to, že európsku ústavnú zmluvu v roku 2004 podpísali všetci členovia únie. Základ ďalších rozhovorov by preto malo tvoriť to, čo bolo dohodnuté v európskej ústavnej zmluve. "Mali sme na diskusiu dva roky. Nebudeme otvárať všetko a znova diskutovať o všetkom. Ústavná zmluva je základom, z ktorého budeme vychádzať," povedal na spoločnej tlačovej besede Sócrates.

Poľský postoj podporil český premiér Mirek Topolánek. Aj Česko by chcelo, aby sa o systéme väčšinového hlasovania opäť hovorilo. "My sme tak nasiaknutí kompromisom, že podporujeme nielen poľský návrh, ale podporujeme aj holandský návrh oranžovej karty, podporujeme niektoré britské návrhy a samozrejme, aj ten kompromisný nemecký," vyhlásil. "Nemáme mandát od súčasnej vládnej koalície, aby sme na tom poľskom návrhu zomreli a vetovali kvôli tomu prípadný kompromis. Ale ten návrh podporujeme, on zlepšuje naše postavenie." ČR urobí všetko, aby sa našiel taký hlasovací kompromis, ktorý by zabezpečil aj malým štátom s malým počtom hlasov kontrolu nad presunom kompetencií zo štátov na úniu.

"Nehovorím, že by sme nenašli lepšie riešenie, ale čo by to stálo," varoval maďarský premiér Gyurcsány. Otvoriť akúkoľvek otázku je ľahké, ťažké je však uzavrieť ju súhlasom 27 krajín. "Súhlasím s pánom premiérom Robertom Ficom. Občania sa na nás pozerajú, prečo nehovoríte o našom živote - ako sa budú vytvárať pracovné miesta, ako budeme robiť spoločnú energetickú politiku." Sócrates sa pokúsil zmieriť partnerov z V4. "Ak sa Európa nedohodne, zaplatí za to. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť kompromis, bude to zlyhanie, ktoré poškodí Európu vo všetkých oblastiach aj v medzinárodných vzťahoch." Príčinou však podľa neho nebude postoj Poľska alebo inej krajiny, ale neschopnosť nájsť kompromis.

SITA