Každé dve minúty diagnostikujú vo svete jeden prípad lepry

Paríž/Londýn 27. januára (TASR) - Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, dáva príležitosť uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť. Aj v súčasnosti diagnostikujú vo svete jeden prípad lepry každé dve minúty. V roku 2017 Svetový deň lepry pripadá na 29. januára.


Britský portál lepra.org.uk uverejnil informáciu, podľa ktorej v roku 2015 bola lepra diagnostikovaná 210.758 ľuďom. Francúzsky portál missionlepre.org upozornil, že každý rok je najmenej 200.000 diagnostikovaných prípadov lepry. Veľká väčšina nových prípadov, 81 percent, sa vyskytuje v troch krajinách: v Brazílii, Indii a Indonézii.

Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred Kristom v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva najmä v tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Lepra, alebo aj malomocenstvo, je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.

Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.

Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe. Do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.

O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.

Svetový deň lepry inicioval v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942 zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória na Pobreží Slonoviny.

Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR