Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

01. októbra 2013

Každý ôsmy obyvateľ planéty hladuje, tvrdí správa OSN



Jeden z ôsmich ľudí na svete je chronicky podvyživený. Oznámili to dnes agentúry OSN, ktoré sa venujú potravinám.



Zdieľať
Miláno 1. októbra (TASR) - Jeden z ôsmich ľudí na svete je chronicky podvyživený. Oznámili to dnes agentúry OSN, ktoré sa venujú potravinám.

Hladomor v Somálsku zabil 260-tisíc ľudí, polovicu z nich tvoria deti mladšie ako päť rokov. Foto: TASR/AP

Varovali pri tom svetových lídrov, že niektoré oblasti nedokážu znížiť počet hladujúcich do roku 2015, doplnila agentúra Reuters.

V poslednej správe o potravinovej bezpečnosti agentúry OSN informovali, že v rokoch 2011-2013 trpelo chronickým hladom zhruba 842 miliónov ľudí, teda 12 percent svetovej populácie. Je to pokles v porovnaní so začiatkom 90. rokoch 20. storočia, počas ktorých hladovalo 17 percent svetového obyvateľstva.

Nový údaj je nižší než posledný odhad z rokov 2010-12, ktorý predstavoval 868 miliónov; a z roku 2009, kedy trpelo hladom až 1,02 miliardy ľudí. Správa ale konštatuje, že progres Rozvojového cieľa tisícročia na zníženie všeobecného rozšírenia hladu bol nerovnomerný.

Viacero krajín nebolo schopných dosiahnuť cieľ, ktorý stanovila OSN v roku 2000, oznámili Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetový potravinový program (WFP) a Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD).

Podľa správy mali problémy so znižovaním hladu najmä krajiny, ktoré v uplynulých dvoch desaťročiach zažili vojnu. Vnútrozemské krajiny zase majú problém so vstupom na svetové trhy a krajiny so slabou infraštruktúrou a inštitúciami čelia ďalším obmedzeniam.

FAO, WFP a IFAD definujú v správe s názvom Stav potravinovej neistoty 2013 podvýživu alebo hlad ako "nedostatok jedla pre aktívny a zdravý život" a neschopnosť "pokryť dietetické energetické požiadavky".

Politické aktivity zamerané na rozšírenie poľnohospodárstva a dostupnosti potravín boli kľúčové pri znižovaní hladu aj tam, kde je všeobecne rozšírená chudoba.

"Ak sú kombinované so sociálnou ochranou a ďalšími opatreniami, ktoré zvyšujú príjem chudobných rodín na nákup jedla, môžu mať ešte pozitívnejší efekt a podporovať rozvoj vidieka," tvrdia agentúry.

Prevody finančných prostriedkov, trojnásobne väčšie než je oficiálna rozvojová pomoc, mali významný vplyv na potravinovú bezpečnosť tým, že vedú k lepšiemu stravovaniu a znižovaniu hladu.

Drvivá väčšina ľudí trpiacich hladom, až 827 miliónov, žije v rozvojových krajinách, kde je podvýživa rozšírená až na 14,3 percenta.

Najvyššia miera podvýživy je v Afrike, kde hladuje približne každý piaty obyvateľ, kým najviac podvyživených žije v južnej Ázii.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Európske trhy zatiaľ vývoj v USA príliš neovplyvnil
<< predchádzajúci článok
O post predsedu NSK sa bude uchádzať sedem kandidátov