Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Víkend

14. októbra 2005

Keď Mikla plače, musia ho držať dvaja.



Robo Mikla: Našiel som to, po čom som túžil



Zdieľať
Trikrát sa pokúsil o samovraždu, ale akoby zázrakom vždy prežil. Je v ňom extrémna citlivosť aj potreba predvádzať sa. Mnohí mu nedávali veľkú šancu, ale dnes úspešne moderuje v televízii hudobnú reláciu Deka, spieva sprievodnú pieseň reality šou Big Brother a usilovne pracuje na svojich hudobných nápadoch. S nehou rozpráva o svojich adoptívnych rodičoch aj o svojej láske Majke. Zastihli sme ho v čase voľna, po preflámovanej noci.

Oslavovali ste niečo, alebo ste len tak hýrili?
- Keď príde po desiatich až dvadsiatich odrobených dňoch voľno, tak si dám fríčko a dva-tri dni hýrim a pijem.
S alkoholom máte problém. Dávate si už na pitie pozor?
- Aký problém? Ten je vtedy, keď to prekáža niekomu inému. Mne nie. Zadefinoval som si to takto: som popíjajúci a som si toho vedomý.
Nechcete svoje tempo zvoľniť?
- Nie, takto mi to vyhovuje. Dobre si pamätám, keď som nemal čo robiť a nič ma nemotivovalo.
Stíhate si všímať život a nachádzať  v ňom inšpiráciu?
- Jasné. Registrujem a zachytávam aj to, čo často nechcem. Napríklad, počas cesty sme sa zastavili v jednej reštike. Videl som tam mladú babenku, totálne opitú. Napísal som o nej pesničku, volá sa Zlomená. To, čo zachytím, vo mne niekedy rezonuje ešte aj v snoch.
Po pestrých dňoch mávate aj sny búrlivé alebo skôr naopak?
- Moje sny sú veľmi živé. Ráno mi Majka niekedy hovorí, že som zo sna kopal. Je to z tlaku, zo stresu. Ale ja veľakrát ani neviem, čo sa mi snívalo. Keď je toho na mňa veľa, nehanbím sa ani plakať. Niekedy plačem hodinu v kuse, držia ma pritom dvaja chlapi, až kým som celkom vysilený.
Chlapi sú vychovávaní v tom, že nesmú plakať, že to nie je chlapské.
- To je podľa mňa úplná hlúposť, lebo ide o človeka, nie o to, či je chlap alebo žena. Plakať môže každý.
Prečo vlastne plačete?
- Lebo sa nad všetkým zamýšľam a keď je toho na mňa veľa, vyplačem sa a už to potom neriešim. Zmierim sa s tým, že veci sú také, aké sú.
Plačete aj od dojatia?
- Jasné.
Nad čím?
- Napríklad nad filmom Tanečnica v tme. Plakal som, aj keď bola mamina v nemocnici. Mala niečo so srdiečkom, a keď som ju zbadal, prišlo mi veľmi smutno. A keď som prišiel z koncertnej šnúry a zbadal som Majku, tiež som sa totálne rozplakal.
Lepia sa na vás niektorí ľudia len preto, že by chceli z vašej prítomnosti niečo vyťažiť? Viete ich už prekuknúť?
- Ja sa snažím byť stále úprimný, hoci je to niekedy nepríjemné. Keď niekto chce zo mňa len ťažiť, tak ho čekujem - overujem, alebo sa ho na rovinu spýtam: Starý, povedz mi, čo chceš? Chceš odo mňa prachy...?
Vraj chováte potkanov aj psa.
- Mám párik potkanov. Samička práve vrhla mladé. Je malinká, milunká, chránim ju. Aj frajerke som vravel: Nezapaľuj svetlo, nech porodí v pokoji. Pozorovali sme ju, ako vyvrhla päť mláďat a ráno sme ich narátali až dvanásť.
Zvieratá ste si zaobstarali spolu s priateľkou?
- Áno, máme ich, odkedy sme spolu.
S Majkou je to aké?
- Je úžasná. Našiel som to, po čom som túžil a chcel by som, aby nám to ešte veľmi dlho vydržalo.
Ako trávite spolu voľný čas?
- Buď sme zavretí v byte, alebo ideme na chatu. Prechádzame sa, fajčíme a pijeme džúsiky. Dohodli sme sa, že keď sme spolu, piť nebudeme, iba ak sladké šampanské. To má Majka veľmi rada, mne však nechutí. A milujeme sa, sme ako každý iný pár a niekedy sa aj hádame pre hlúposti. Na seba vylievame svoje napätie a na druhý deň sa pýtame: Prečo sme sa to hádali? Ešte dobre, že ani jeden z nás si to už nepamätá.
Ako teraz berú vašu spevácku dráhu rodičia? Tešia sa z vašej samostatnosti?
- Asi áno. Kedysi som skúsil na maminu žiadosť žiť sám, ale bolo to nanič a skončilo sa to mojím pokusom o samovraždu.
Koľko ste mali vtedy rokov?
- Devätnásť. Aj nedávno mi mama povedala: Ja ti ešte tvoju perinu neodložím, lebo ty sa ešte vrátiš. Ale dúfam, že sa to nestane. Asi by som si to aj sám vyčítal.
Čím sú vaši rodičia?
- Sú pracanti. Otec je krčmár a mama vedúca predajne. Páči sa mi, ako ma vychovávali. Mamina ma nenechala sedieť pred televízorom. Keď niečo robila, sedel som pri nej a čmáral si na papier. A v desiatich rokoch mi dala do rúk metlu a handru a povedala mi: Tam je fľak, skús ho umyť. Dnes viem poumývať dlážku tak, že sa z nej dá jesť.
Vraj keď ste si podrezali žily, vzápätí ste si uvedomili, že chcete žiť.
- Jedinýkrát som chcel
umrieť naozaj. Predtým to boli iba výkriky. Večer som zjedol deväťdesiat Belasponov, a keď som sa ráno zobudil, všetko sa mi točilo. Bolo to hrozné. Chcel som ešte poroznášať noviny, ale u kamaráta v sklenárstve som padol do skla a stačil vykríknuť: Pomoc! Pri druhom pokuse som sa pohádal s priateľkou, pichol som psa nožíkom a podrezal si žily. Všetko ma mrzelo. Ráno som sa zobudil okolo tretej s krvavými chrastami na oboch rukách. Cítil som ťažobu a sucho v ústach. Štvornožky som vyliezol pred byt. Chcel som nájsť niekoho, kto by ma dorazil. Lenže zastal som hlavou v susedkiných dverách. Zobudila sa a zavolala záchranku. Odvtedy som to už nespravil.
Cítili ste sa vtedy slabý, osamelý?
- Asi osamelý. Veľa som vtedy pil.
Predchádzali vašim pokusom o samovraždu depresie?
- Mával som také depresie, že som sa nevládal ani pohnúť. Len zomrieť sa mi vtedy chcelo.
Myslíte, že ste už nad tým?
- Áno. Viem, že keď mám depku, vtedy nesmiem piť. Radšej si ju odtrpím v posteli sám alebo zavolám kamarátom. Ideme von a keď sa rozprávame, ten stav zo mňa opadne.

Naj speváka
Spevák: Čížiček maličký
Speváčka: Darinka Rolincová v 12. rokoch.
Herec: Jozef Kroner
Herečka: Ktorákoľvek schopná, ktorej uverím.
Kniha: Kahlil Gibran: Prorok a Saint-Exupéryho Malý princ.
Film: Všetky dobré české filmy a staršie filmy Jakubiska.
Hobby: Oddych a najnovšie aj kone.
Životné krédo: Ži a nechaj žiť!

Galina Lišháková


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Robo Mikla dokončil Nedokončenú (10. 11. 2005)
 Na lopatke má motýlika (15. 10. 2005)
 Mikla má novú tetovačku, už mu chýba iba chvost! už mu chýba iba chvost! (4. 10. 2005)
 Miklovo ďalšie tetovanie (12. 9. 2005)
 Mikla spieva Veľkému bratovi (10. 9. 2005)



nasledujúci článok >>
Možno žijeme vo virtuálnej realite
<< predchádzajúci článok
Tichá Ľudmila má Taliana

Keď Mikla plače, musia ho držať dvaja. - diskusné fórum čitateľov

A čo takto14.10. 14:49:48
veru14.10. 18:45:05