Režisér Stanley Kubrick vo svojom filme 2001: Vesmírna odysea z roku 1968, ktorý vznikol na motívy rovnomennej poviedky spisovateľa Arthura C. Klarka, otvára široké spektrum otázok, no zároveň poskytuje celú radu potenciálnych riešení tohto rafinovaného hlavolamu. Nie je dôležitý logicko-pojmový výklad Kubrickovej podpichovačnej metafory ľudskej odysey, je dôležité vnímať ju a nájsť v nej kus seba, poučiť sa a ísť tak, aby nám na krk nedýchal Kubrickov mytologicko-filozofický odhad o utopistickom smerovaní. Režisérove tvrdenia sú diletantsky nadnesené, no zároveň nadčasovo vystihol našu povahu, ktorej podstata je rokmi nemenná. Jeho obraz je mrazivo autentický a presný.Film 2001: Vesmírna odysea čerpá z prvkov sci-fi žánru, dodržiava isté konvencie, bez ktorých by nebolo možné dosiahnuť obraz „budúcnosti“. Kubrick sa ich zhostil s nadšením, svoj svet detailne predstavuje, často vtipne komentuje (napríklad výstraha na toaletách, kde „nefunguje“ gravitácia). Režisér však tieto prvky „budúcnosti“ využíva na zvýraznenie a dosiahnutie „skoku“ ľudstva od neandertálskeho ľudoopa, až po rafinovane „neomylnú“ dokonalosť umelej inteligencie.

KINEMAVIDEO3263.
Film je obrazovým zhmotnením Kubrickových filozofických úvah o tom, kam zvolená cesta môže viesť, neusiloval sa presviedčať nás, ide o jeho osobné dohady, predpoklady, predstavy a náznaky vyústenia sveta, ktoré nemajú výraznejšie vedecké podložie, sú vyvrátiteľné (najmä s odstupom času od vzniku filmu), no stále pozoruhodné a šokujúco pravdepodobné. Jeho obraz je znepokojivým náhľadom do budúcnosti, ktorej reálnosť vyplýva z ľudského prirodzenia: drať sa vpred za každú cenu, usilovať o dokonalosť a svoje vízie i sny zhmotniť materiálne, obsiahnuť všetky informácie a zmocniť sa podstaty bytia, ktorá sa však ukáže omnoho komplikovanejšia a na jej rozmernosť je ľudský, (aj ten počítačový) mozog prikrátky.2001: Vesmírna odysea je vizuálno-hudobnou básňou v rytme valčíka, hĺbavou meditáciou o budúcnosti, prítomnosti i minulosti. Ďaleká minulosť a ešte vzdialenejšia budúcnosť tvoria kontrastný rámec deja. Vývoj ľudského druhu znázorňuje priamka začínajúca na nulovom bode, končí zrodením akéhosi „nového“ vesmírneho živočícha, človeka dokonalejšieho ako si doterajší svet mohol vedieť ani predstaviť, podobne ako pred mnohými rokmi nedokázal predpovedať svoj ďalší vývinový stupeň ľudoop, ktorého premena na „človeka“ v Kubrickovom podaní, začala v momente, kedy vynašiel zbraň a okrem obrany, pochopil možnosť útoku.

Všetko vo filme je podriadené režisérovým zámerom, neprispôsobuje sa konvenciám, ba práve naopak, posúva dosiaľ „podradný“ žáner sci-fi do intelektuálskej roviny, v čom je absolútne prelomový a film si zasluhuje zaradenie medzi takzvané míľniky svetovej kinematografie. 2001: Vesmírna odysea býva označovaný ako opera, je vysokým umením, je nesprávne snažiť sa tento film zaškatuľkovať, nemožno ho vnímať v kontexte so sci-fi žánrom, je poeticky básnivý, čomu prispôsobuje všetko, od rozvíjania fabuly, až po tempo a rytmus, minimalistické herectvo, choreografie, do ktorých režijne aranžuje vesmírne stroje a mnohé iné prvky. Režisér uplatňuje špecifické využitie zvuku, klasickej hudby, ktorá nepodlieha času, (ne)ruchov (funkčná práca s tichom, tempo vytvárané ľudským dychom). Vesmírna beztiaž podmieňuje mäkký rytmus i pozvoľne lenivé rozprávanie, vyhýba sa externej dramatizácii (ruchom je často spomínané ticho, na sprítomnenie nebezpečenstva využil „vlastný“ dych kozmonauta, nepočujúceho okrem seba nič iné- silná subjektivizácia jeho sveta). Sterilne presný svet technológií zdôrazňuje geometrickým kubizmom, sústredením sa na stredové komponovanie obrazu, pomalým a plynulým „plávaním“ kamery, režisér si dáva načas dlhými zábermi, čím vytvára atmosféru takmer nehybného plynutia čiernym nekonečnom. Kubrick definuje svoj rukopis, potvrdzuje, že jedným z mála režisérov, ktorí prekonávajú limity ľudské i umelecké, jeho dokonalé režisérske zručnosti, perfekcionizmus a vizionárstvo sa v absolútnej harmónii prejavili v dokonale spracovanom diele, ktoré okrem sile myšlienky, nepredvídateľnej narácii i estetickému zhmotneniu, oplývajú technologickou zručnosťou, ktorá je fascinujúcejšia o to viac, že film vznikol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

2001: Vesmírna odysea je vysoko hodnotným kinematografickým zážitkom, okrem toho, že posúva hranice estetických kritérií, Kubrick dokazuje, že limity filmového vyjadrovania sú stále neprekonané a filmové prostriedky v rukách nadaného tvorcu dokážu ožiť v nezvyčajných kontrapunktoch, vyzdvihujúc presne to, čo by v „klasicky“ vyrozprávanom príbehu zostalo opomenuté. Absolútne vyčerpávajúco a sústredene sa púšťa do každého detailu, je dôsledný a plne si je vedomí toho, že zanedbanie miniatúrneho prvku by mohlo znamenať, že jeho poctivo vystavaný svet sa razom potkne a zrúti. Kubrickove tvrdenia sú otvorené nespočetným interpretáciám, dohadom, jeho asociácie vytvárajú nekonečnú reťaz možných vyústení, ktoré nemožno celkom s istotu uzavrieť.
U Kubricka je dobre poplatné tvrdenie, že režisér je tvorca, ktorý poskytuje isté náhľady formou, ktorá je mu blízka, no dielo samé o sebe nemá význam, k tomu sa dopracuje až v priamom kontakte s divákom, ktorý nie je pasívnym konzumentom ponúkaných záverov, ale kreatívnou súčasťou odovzdávajúcou filmu kus seba a zároveň sa napája na vnútorné tepny autora. Kubrick, velikán svetového filmu chce so svojím divákom viesť dialóg, štekliť ho i desiť, tak sa poctení touto výzvou odovzdajme jeho víziám, obavám a zatancujme si s ním jeho vesmírny valčík pre nás...2001: A Space Odyssey (USA/UK, 160, 1968)Réžia: Stanley Kubrick. Scenár: Stanley Kubrick, Arthur C. Clarke. Hrajú: Keir Dullea, Gary Lockwood, William Sylvester