Ako vyzrieť na lenivých mužov? Odoprite im sex v nemecko-ázijskej bájke s balkánskym nádychom.

Kde bolo, tam bolo, v jednej krajine medzi Európu a Áziou (nie nepodobnou napríklad Turecku) nažívali ženy a muži v krehkej harmónii, ktorá bola narušená jedného dňa pokazením vodovodu. Poviete si, čo je to za bizarný dôvod? Nuž, počúvajte ďalej, čo sa obe pohlavia rozhodli urobiť. Žiaľ, to drsnejšie nič, vzhľadom na svoju veľkú mieru lenivosti – a tak vody už viac nebolo a problémy sa kopili. Preto sa ženy rozhodli vysporiadať s lenivými mužmi svojským spôsobom – a odopreli im sex. Z absencie posteľných radovánok postupne vzniká veľký konflikt a zrazu sa cez dedinu stavia zábrana s ostnatým drôtom... A v tomto marazme sa odohráva aj príbeh mladej dvojice, ktorá by chcela okúsiť krásu milovania, no najprv sa musia okúpať a to všetko v šibeničnom termíne kvôli astronomickej konštelácii predpovedanou babkou dievčaťa. Stihne mladík opraviť vodovod, aby strávil krásnu noc?
                


Vojna pohlaví nie je na plátnach kín neznámym subjektom a scenáristi ju radi prepracujú do podoby čiernej komédie alebo aj vzrušujúcej akcie. Absurdistán je síce inšpirovaný článkom o tom, že niečo podobné sa v malej Ázii skutočne stalo, no zrejme to nebolo servírované v tejto podobe, ktorá kríži viaceré filmové prímesi a chute.
Absurdistán je film dvoch tvári, a preto k nemu treba pristúpiť dvomi spôsobmi. V prvej polovici prýšti jeho originalita. Po obsahovej stránke ukazuje priam bájku o dedinke a prekvapuje nielen základnou dvojicou príbehov (boj pohlaví a love-story mladých ľudí), ale aj množstvom epizódnych roličiek a príbehov tunajšieho osadenstva. Po vizuálnej stránke je osviežujúci – napriek tomu, že sa odohráva v spustnutej krajine začína režisér priam s magickým pohľadom a rozprávačskými finesami. Ukazovanie života, tradícií, odkazov na súčasné reálie a medziľudské vzťahy sú bohatou súčasťou prvých tridsiatich minút. Aj počiatky príbehu dvojice mladých ľudí sú fajn a neunavujú napriek svojej jednoduchosti. Táto časť je zábavná, vtipná a rýchlo ubieha.


No potom príde polovica filmu, kde sa zrazu ľahké postupovanie zmení a pôžitok sa začína zadrhávať. Obsah sa už vyčerpá, máločo vás prekvapí – jednoduchý príbeh sa nedokáže rozvíjať ďalej, no nemôže byť ukončený sotva po hodine, stopáž ešte čiastočne zazíva prázdnotou. A tak nastupujú samoúčelné minipríbehy (sú prakticky zbytočné a očividne zapratávajú materiál, aby mal výsledných 90 minút). Ani vizuál už nie je taký lákavý a množstvo symbolov či komparácií sa stáva zbytočných.
A tak zatiaľ čo v prvej časti vyznieva Absurdistán ako originálny kus, potom vás jeho štýl trošku unaví a začnete ho dopodrobna porovnávať s inými filmami a hľadať, aké štýly má spoločné, keď nie je sám sebou. Nájdete tu fakt veľa – najmä balkánske štýly a Emira Kusturica, akurát nie s takou dávkou humoru. Navyše Absurdistán je priehľadnejší a ku koncu už toľko nezabaví.


Potom je už trochu zbytočné pozastaviť sa nad ďalšími súčasťami – napríklad, že väčšina filmu je komentovaná, dialógov je veľmi málo a tým pádom nabieha ku groteske, resp. inak veľmi dobrí herci majú priestor na improvizáciu, neverbálnu komiku a môžu podávať výborné výkony. A to sa tu zišla pestrá zmes domorodcov, českej herečky Kristýny Malérovej či nemeckého mladíka Maxa Mauffa.
Celkový dojem je mierne rozpačitý. Absurdistán ponúka pomerne originálne predstavenie a je dobrým obohatením súčasnej ponuky premiér, no aj pri skromnej stopáži sa vystrieľa pomerne skoro a do konca vás ešte stihne aj trošku unudiť či znížiť zážitok z vlastného štýlu. Preto dáme silnú šestku, pričom najmä milovníci Emira Kusturicu si môžu prihodiť bodík nahor a budú s filmom spokojnejší. 
Absurdistan (SRN, 2008, 88 min.) Réžia: Veit Helmer. Scenár: Veit Helmer, Gordan Mihic, Zaza Buadze, Ahmet Golbol. Kamera: Georgi Beridze. Strih: Vincent Assman. Hudba: Lars Löhn, Shigeru Umebayashi. Hrajú: Kristýna Maléřová, Max Mauff, Nino Čcheidze, Vlasta Velisavljević, Hendrik Amst, Olga Něfjodova, Otto Kuhnle, Hijran Nasirova, Ivane Ivantbelidze