Komiks v súčasnosti doslova frčí. Som tomu rád, pretože milujem príbeh zarámovaný do (pohyblivých) obrázkov. Úspech X-menov a Spidermana otvoril bránu do kín aj menej známym, často však výborným kúskom tejto časti americkej kultúry. Vo svete, ktorý ovládli americkí bohovia, však ešte stále existuje jedna dedinka, ktorá odoláva.

V skutočnosti táto dedinka obývaná Galmi, odoláva Rimanom, ale to samozrejme každý vie. Rovnako ako každý vie, že svoju silu odolní Galovia nachádzajú v zázračnom nápoji (nepliesť si s Pepkovým špenátom) a v statočnosti srdca dvoch hlavných hrdinov (nepliesť si s Melom a Gibsonom). Všetky ich mená končia na ix, ryby smrdia–nesmrdia a skutočné hudobné umenie si tam váži len málokto.


Áno, je veľmi príjemné si z času na čas pripomenúť aj iný typ superhrdinov. Taký, čo nosí menhiry, alebo krídla na prilbe. Séria príbehov o Asterixovi je postavená na dôvernej znalosti prostredia (nečudo, je tu s nami už peknú kôpku rokov) a na hláškach typu: "Hurá, prichádzajú Rimania". O čo ide tentoraz? Nuž za všetko môže (opäť) veštec. Nie ten vo vlčej koži, ak si ho pamätáte, tentoraz je to vykladač Odinových znamení na ďalekom severe. Vikingovia totiž nerozumejú bohom a neporozumejú ani okrídlenej vete svojho proroka. Vydávajú sa na juh, nájsť toho najväčšieho zbabelca, ktorý ich naučí lietať. Zhodou okolností v Galskej dedinke dostali hosťa – metrosexuála Zničhonicksa, z ktorého treba urobiť chlapa.  
Ďalší dej je jasný asi každému, s výnimkou nie najbystrejších Vikingov. Jednoduchý lineárny príbeh je evidentne určený detskému publiku, ale nemal by vadiť ani dospelým. Asterix totiž nikdy nebol o spletitosti deja, ale o kvalite situačných gagov, komických figúrkach a buchnátových masteniciach v štýle Šimon a Matúš. No a práve v tejto rovine badať aj rôznu mieru kvality jednotlivých sfilmovaných príbehov. Všetky sú totiž navonok rovnaké a pritom vlastne veľmi odlišné. Asterix a Vikingovia patrí kamsi do stredu tohto pomysleného rebríčka. Sú rozhodne lepší ako ostatná „živá“ verzia Misia Kleopatra, ale toto porovnanie vlastne ani nie je fér. K Asterixovi totiž neodmysliteľne patrí klasická jednoduchá kreslená animácia, ktorá v súčasnom 3D svete pôsobí doslova oblažujúco.  


Ak už animák Asterix a Vikingovia niečo prebral od „Kleopatry“ tak je to zvýšená miera odkazov na súčasnosť. Pokiaľ sa pamätám, tak tie boli vo svete odvážnych Galov vždy prítomné, ale akosi inak. Viac sa uškŕňali nad štýlom života a hľadali k nemu vtipné paralely, teraz to je opäť akési „Flinstonovské“. Poštový holub ako esemeska – prečo nie. Hip-hop dance – nuž, keď to musí byť... . Celkové vyznenie je tak trochu pošramotené a skutočne skvelý „vtípok“ nezaznie ani jeden. Dokonca aj variácie starých známych (účinok nápoja, Rimania...) sú trochu ošúchané. Pozerateľné, ale ošúchané.
Český dabing bol pre mňa príjemným prekvapením, nijak výrazne nevadil (aj keď mi hlas Asterixa trochu chýbal) a dokonca obsadením LV potešil. K filmu, myslím, nie je veľmi čo dodať. Pre fanúšikov Asterixa a pre deti - príjemná voľba na relax a pousmiatie sa. Odporučiť ho aj iným skupinám ľudí? Nie som si istý... na druhú stranu, prečo nie?
P. S. Pre znalcov latinčiny: LV nie je len 55 ale aj Lucie Vondráčková
Astérix et les Vikings (Francúzsko/Dánsko, 2006, 78 min.) Réžia: Stefan Fjeldmark, Jesper Moller. Námet: René Goscinny, Albert Uderzo – komiks. Scenár: Jean-Luc Goossens, Stefan Fjeldmark. Hudba: Alexandre Azaria. Hrajú v českom znení: Pavel Trávníček, Ota Jirák, Lucie Vondráčková, Filip Švarc