Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
23. 11. 2007

Beowulf

BeowulfPo dlhých rokoch od Návratu kráľa máme opäť možnosť sadnúť si v magický zimný čas do kín a vychutnať si veľkú heroickú ságu. Po Aragornovi prichádza Beowulf, zabíjač príšer.

Spojenie Aragorna a Beowulfa do jednej vety nie je len pripomenutie si ostatnej veľkej filmovej výpravy do sveta legiend a mýtov, ale i náznak vnútorných súvislostí. Legenda (resp. báseň) o Beowulfovi je jedným z mála pôvodných mytologických prameňov anglickej kultúry. Práve nerozvinutosť anglickej mytológie viedla profesora Tolkiena k vytvoreniu vlastnej „umelej“ mytológie, ktorá však výrazne čerpala zo severských legiend a pochopiteľne i z Beowulfa. Najmä sekvencie s drakom, pokladom a ukradnutou cennosťou, ktorá vzbudí jeho hnev, sú priame paralely medzi Beowulfom a Hobitom. Prepojenie anglickej a škandinávskej kultúry z tohto obdobia nie je ničím prekvapivým, v období okolo 6. storočia boli práve strety anglosaských a škandinávskych kmeňov na dennom poriadku a to, čo nazývame dnes Anglickom sa pôvodne formovalo najmä v opozícii k silnejším a agresívnejším okupantom z dnešného Dánska, Nórska a Švédska. Niet sa teda čo čudovať, že aj samotný Beowulf je síce anglická báseň, ale dejovo zasadená do Škandinávie. Veď to bola zem skutočných aj mytologických monštier, ktorým bolo treba vzdorovať.
                              


Dostať rozsiahlu báseň (pôvodne tradovanú ústne podobne ako napr. Ilias) na filmové plátno, je zaujímavou výzvou. Ponecháva totiž priestor pre výber z rôznych interpretácii, pre hľadanie tej správnej miery medzi mytologickým pozadím a epickou dejovou líniou, ale zároveň hrozí možnosťou utopiť sa v množstve významov, alebo zostať príliš plytký a prázdny. Do takejto náročnej bitky (porovnateľnej s bojom proti Grendelovi) sa odhodlala dvojica Neil Gaiman – Roger Avary a podľa môjho názoru obstála vynikajúco. Podarilo sa jej vytvoriť hollywoodsky jasnú a pomerne priamočiaru dejovú líniu, ktorá má spád a gradáciu a zároveň do nej v náznakoch "vopchať" aj čosi z kultúrneho pozadia. Mám na mysli vzťah ku expandujúcemu kresťanstvu, jazykovú lingvistiku (vysvetlenie mena Beowulf) a ďalšie ochutnávky.
Neviem posúdiť, ako si táto rozmanitá dvojica (Gaiman je pán komiksu, Avary spolupútnik rannej Tarantinovej tvorby) môže podeliť zásluhy. Predpokladám, že Gaiman má zásluhy na backgrounde a mytológii a Avary na dialógoch a akčnej skladbe deja. Fakt je však ten, že príbeh považujem za výborný. Dokonca jedna zásadná odchýlka od pôvodnej legendy, je podľa mňa úplne na mieste a posilňuje v príbehu rozmer fatalizmu, ktorý je tak bytostný pre mýty a legendy. 


Ako s týmto scenárom naložil Robert Zemeckis, režisér, ktorý rád vsádza na svoje kone (Tom Hanks a peformance capture) a ide s nimi svojou cestou? Tentoraz nás aspoň ušetril večného Forresta Gumpa, ale svoje schopnosti na poli počítačovej animácie a prekresľovania ľudských postáv, skúsil opäť a vo veľkom. Škoda.
Nie je možné rozprávať o Beowulfovi a nezavzdychať si nad jeho formálnou stránkou. Je toho toľko, čo nevyšlo. Najviac pochopiteľne bolia meravé tváre postáv a ich sklené oči. Obzvlášť prvých päť minút je pre diváka ťažkých, pretože konečný stav mimiky "animovaných hercov" sa nielenže nepribližuje realite (resp. nedokáže ju zachytiť), ale je prázdnejší, než u klasických animákov. S trochou nadsadenia musím povedať, že v tomto prípade sú titulky záchranou, pretože dovoľujú divákovým očiam blahosklonne odvrátiť pozornosť iným smerom.


Zemeckisova posadnutosť estetikou, či remeselnými a finančnými možnosťami takejto animácie (3D Motion Capture), je do veľkej miery na škodu celému projektu. Okrem tvári postáv treba ešte spomenúť meravé kone a akosi bezpohlavne načrtnutú Angelinu Jolie a pridať sa tak k širokému zástupu tých, čo sklamane šomrú.
Na druhú stranu musím priznať, že som si na tieto vážne chyby krásy časom zvykol a najmä, že Zemeckisova animácia predsa len ponúkla aj čosi zaujímavé a pozitívne filmu samotnému. A keď to tak sumarizujem, nie je toho tak málo. V prvom rade oslobodila režisérovu fantáziu od objektívnych filmárskych ťažkostí a ponúkla kompozície, či strihy, ktoré by sa v skutočnosti dali urobiť len veľmi ťažko. Spomeniem napríklad prechod z hostiny do Grendelovej jaskyne cez krysu, dravca a dlhéééé odzoomovanie. Druhým výrazným plusom je herecký predstaviteľ hlavnej postavy. Ray Winstone sedel Beowulfovi priam dokonale a v mojich pocitoch prekonal mnohé súčasné heroické postavy. Kto videl Winstona "naživo" (napríklad ako charizmatického šerifa v Proposition) chápe, že v hranom filme, by túto postavu nikdy hrať nemohol, a ja som presvedčený, že by to bola obrovská škoda. Jeho základné črty tváre, ale najmä hlas so svojou farbou, dikciou a silou, bol úžasný. Jeho pyšný a testosterónový rev na Grendela: „I am Ripper... Tearer... Slasher... Gouger. I am the Teeth in the Darkness, the Talons in the Night. Mine is Strength... and Lust... and Power! I AM BEOWULF!“ je ešte lepší než Butlerovo „This is Sparta!“


Keď už som pri Winstonovi, je naozaj škoda, že rovinu hercov možno prežívať (a hodnotiť) iba vo zvukovej podobe. V každom prípade je podľa mňa výber hercov (až by sa žiadalo povedať dabing) výborný a nemám k nemu výhrad. Niektoré postavy majú viac priestoru, iné menej, ale v zásade kopírujú predlohu. Určité rozpaky pôsobí dvoran Unferth (predloha John Malkovich), ktorého zmysel v deji tak trochu „pláva“. Pravdou však je aj to, že i v pôvodnom texte tvorí skôr background príbehu než jej osnovnú časť. Podobná chvála ako na casting patrí aj celej zvukovej stope. Hlasy, ruchy, hudba, to všetko dohromady funguje veľmi dobre. 
Príbeh Beowulfa – „včelieho vlka“, sa vynára z ranných oparov západoeurópskej mytológie. Napriek modernému šatu, aký mu nie úplne padne a dokonca aj miestami škodí, ide o film, ktorý mňa osobne milo prekvapil a potešil. Oslavovanie vo vikingských sálach je nebezpečná vec, ale ak máte radi legendy a nevyrástli ste z heroických piesní, tie naše sály v kinách navštívte. Nebojte sa monštier digitálnej animácie, bude tam s vami Beowulf!
Beowulf (USA, 2007, 113 min.) Réžia: Robert Zemeckis, Scenár: Neil Gaiman, Roger Avary, Kamera: Robert Presley, Hudba: Alan Silvestri, Hrajú: Ray Winstone, Anthony Hopkins, John Malkovich, Robin Wright Penn, Angelina Jolie, Crispin Glover, Alison Lohman

Beowulf

Autor: Vladimír Kurek
Zdroj: Kinema