Široké medzinárodné koprodukcie sú pre európskych filmárov vždy vítanou príležitosťou rozohrať svoje kreatívne myšlienky a remeselný um, takpovediac, na „veľkej ploche“. Ideálnym príkladom je aj Bosorkina dcéra – rozprávková fantasy dráma z päťčlennej koprodukcie, v ktorej sa významne presadili aj „bratia Česi“. Aj pod ich rukami tak vzniklo po technickej stránke vcelku veľkolepé dielo, ktoré ani za mak nezaváňa provinčnosťou či provizórnymi riešeniami. Snaha „splynúť s kvalitou“ však už v prípade samotného deja pôsobí skôr len ako „splynúť“, ba možno priam zviezť sa na vlne úspechov práve populárneho žánru. Na vine však zrejme bude lajdácka adaptácia inak všeobecne ospevovanej knižnej predlohy.

Dina má vzácny dar. Zatiaľ sa jej však javí skôr ako prekliatie. Jej pohľad do očí znesie len málokto – vidia v nich totiž odraz vlastnej tváre, o ktorej by radšej ani nevedeli, za ktorú sa pred svetom aj samým sebou hanbia. Dar preniknúť až do špiku ľudskej duše pohľadom Dina zdedila po svojej matke – nenávidenej aj vyhľadávanej čarodejnici známej ako „Pani hanby“. A hoci by ho radšej nemala, teraz sa ho konečne musí naučiť ovládať.
KINEMAVIDEO3748.
V hre je totiž život nevinného človeka – Nicodema , ktorého obvinili z ohavnej vraždy svojho otca- kniežaťa a jeho ženy i malého syna. Prosba o pomoc pri vyšetrení tohto zločinu sa však ukáže byť pascou. Pani hanby končí sama v putách a jej dcéra Dina sa zaplieta do nebezpečnej hry plnej mocenských ambícií, intríg, mágie a bájnych príšer.
Krásne fantazijné exteriéry, bájne rody bojujúce o svoju česť a moc, nemanželskí potomkovia, deti s nadprirodzenými schopnosťami, mágia a čary, draci...ak by sa vám už začalo cnieť po zvodnom svete Hry o tróny, ktorej šiesta séria len nedávno na televíznych obrazovkách skončila, film Bosorkina dcéra sa vás pokúsi zaviesť poriadne blízko. Pri niektorých scénach možno dokonca budete zažívať hotové déjà vu (napríklad, keď sa Dina začne prestrojovať za chlapca, alebo keď polepšený strážca prisahá na kolene vernosť rodu Havranov...).

Nuž, ale opakujúce sa motívy v rámci takého špecifického žánru, ako je fantasy, hádam diváka ani príliš neprekvapia, ani nepobúria. Dôležitejšie už ale je, aby za týmito efektnými motívmi stál kvalitný scenár, ktorý by dokázal existenciu filmu suverénne obhájiť aj mimo škatuľky ďalšieho príslušníka módnej žánrovej vlny. A tu si už Bosorkinou dcérou asi divák celkom istý nebude.
Na film sa ale, v prvom rade, výborne pozerá. Spoločné sily a prostriedky dánsko-nórsko-česko-švédsko-islandského filmového štábu dali vzniknúť vysoko kvalitnej produkcii, ktorej čo sa týka výpravy, kamery, strihu, kostýmov, trikov a vlastne ani hereckého obsadenia nie je veľmi čo vytknúť. Detskí hrdinovia (respektíve hrdinky) film posúvajú do roviny polorozprávky, ktorá príbehu síce svedčí, no zároveň z neho robí tak trochu mačko-psa.

Je to detský film, v ktorom sa, hold, tak trochu vraždí? Alebo film pre dospelákov, ktorí to majú radi, takpovediac, povrchne a po lopate? Dej, skrátka, pôsobí tak trošku lajdácky a náhodne, motivácia postáv je buď až nudne jednoznačná, alebo, naopak, príliš vykonštruovaná či nejasná. O najzaujímavejších postavách, teda Dine a jej matke, sa nedozvedáme nad rámec toho, čo sa vo filme práve deje, prakticky nič. A tak vlastne nie je ťažké prekĺzať sa filmom až k záverečným titulkom bez nejakého hlbšieho zaujatia.
Bosorkina dcéra vznikla na základe úspešnej dánskej knihy a po zhliadnutí filmu vás iste neprekvapí, že má kniha aj tri pokračovania. Ak vás svet mágie a čarov baví natoľko, že vám v ňom už nejaká tá originalita či nepredvídateľnosť až tak nechýba, budete sa na ne nakoniec možno aj tešiť. Hoci z recenzií tých, čo knižnú predlohu poznajú, zväčša jasne vyplýva, že tento príbeh asi stojí viac za prečítanie, ako zhliadnutie.
Skammerens datter (Dánsko/Nórsko/Island/Švédsko/ČR, 2014, 96 min.)Réžia: Kenneth Kainz. Scenár: Anders Thomas Jensen. Hrajú: Peter Plaugborg, Jakob Oftebro, Søren Malling, Maria Bonnevie, Stina Ekblad Allan Hyde