V Amerike 50. rokov tolerancia len ticho driemala, na otázky morálky odpovedala s predsudkami a prekročenie dobovej etiky trestala formálnym i neformálnym odsúdením. Svoje o tom vie Patricia Highsmith, autorka románovej predlohy milostnej drámy Carol, ktorú pri písaní knihy inšpirovala jej vlastná životná skúsenosť. Pod pseudonymom napísala v roku 1952 priekopnícke dielo, ktoré otvorilo tabu tému o lesbickom vzťahu a vzbudilo veľkú zvedavosť. K autorstvu sa priznala až v roku 1990 v čase ďalšej reedície.

K sfilmovaniu došlo až po dlhých 54 rokoch, aby úprimná a hlboká výpoveď lásky popierajúca stereotypy dostala aj vizuálnu podobu. Formu, ktorá obstojí medzi artovými snímkami, hoci neukazuje veľa, a obsah, ktorý sa napriek skromnému deju zaryje do mysle. Minimalistické prevedenie príbehu je účelové, snaží sa zamerať na kolorit čias a na čistotu citu dvojice hlavných hrdiniek. Elektrizujúce napätie medzi Carol a Therese ťahá celú snímku a latentná energia vyvierajúca z ich vzájomnej príťažlivosti vytryskuje v primeraných dávkach bez toho, aby skĺzla do sentimentality.
KINEMAVIDEO3739.
Životy dvoch žien z rôznych spoločenských vrstiev sa pretli v predvianočnom zhone a ich vzájomná fascinácia spustila skrytú emocionálnu búrku. Režisér Todd Haynes (Zamatová extáza, Mildred Pierce) používa náznaky a tajomno medzi hrdinkami ako hlavný výrazový prostriedok a zručne vykresáva z ich prepojenia bohatú citovú hru. Reč tela a mimika celkom stačia na to, aby Carol a Therese odovzdali zo seba všetko potrebné na vyplnenie kritérií žánru. Každým gestom a pohľadom povedia svojmu objektu záujmu oveľa viac ako slovami. Tvorcovia sa držia najmä neverbálnej komunikácie a s prirodzenou ľahkosťou odhaľujú dreň ľúbostného príbehu. Diváka stavajú do pozície voyera a dovolia mu odkrývať zakázaný cit.

Tak ako je mladá Therese fascinovaná krásou, noblesou a eleganciou staršej vydatej Carol, divák je postavený do pozície obdivovateľa do detailov prepracovanej výpravy a krásnych kostýmov, ktoré vytvárajú autentické dobové pozadie pre milostné retro. Všetko povyšuje práca kamery prenikajúca do subtílneho a zároveň intenzívneho prejavu dvojice protagonistiek.
Bez výrazných herečiek by však tento film nemal šancu uspieť. Výber tej správnej dvojice bol kľúčový a Cate Blanchett i Rooney Mara predviedli potrebnú fyziku i chémiu partnerstva. Priťahované neznámou silou a zosúladené v intimite dávajú vyznieť úmyslu filmu zameraného na vyjadrenie osudovej hĺbky nepovolenej lásky bojujúcej s prekážkami okolitého sveta. Čaro a magnetizmus Carol absolútne pohltí submisívnu Therese. Blanchett tak svojou charizmou upúta nielen svoj nový objav, ale aj nás.

Uhrančivé, maximalistické herecké výkony a lesbický vzťah nedajú neporovnať snímku v minulosti s často skloňovaným Životom Adéle. Príbehy sú však vystavané v celkom odlišnom výraze i atmosfére. Kým vzťah Adéle a Emmy je zobrazený živočíšne a explicitne, Haynes stavil v súlade s dobou na jemnosť a latentnú opojnosť vznikajúceho puta. Kechicheov film je zacielený na vyhrotenejšiu emocionalitu a postupný rozklad vzťahu zvnútra, Haynesova verzia je ovplyvňovaná vonkajšími prekážkami.
Zážitkovo je Život Adéle bohatším opusom a Carol zatieňuje aj stráviteľnejšou dynamikou. Carol plynie pomaly, komorne, s občasnými hluchými miestami. Záchranu našla v nádhernej hudbe Cartera Burwella (dvorný skladateľ bratov Coenovcov), ktorá harmonicky vypĺňa prázdne pasáže. Carol je však bezpochyby „chic“ romanca s hlbokým citom, ktorá apeluje na našu vnímavosť i toleranciu.
Carol (USA/UK, 2015, 118 min.)Réžia: Todd Haynes. Scenár: Phyllis Nagy. Hrajú: Cate Blanchett, Rooney Mara, Kyle Chandler, Jake Lacy, Sarah Paulson, Cory Michael Smith, Carrie Brownstein, John Magaro, Ken Strunk, Dwight D. Eisenhower