Súčasťou  osemnásteho ročníka putovnej filmovej prehliadky Projekt 100 je i kultová snímka Emira Kusturicu Čierna mačka biely kocúr. Po filmoch Dom obesenca (ktorý sa v Projekte 100 objavil hneď dva krát v roku 1997 a 2009), Arizona Dream (P2002) a Otec na služobnej ceste (P2005) sa ASFK rozhodlo siahnuť po ďalšom titule tohto kreatívneho a zábavného umelca. Emir Kusturica spolčene s Goranom Paskaljevićom, Lordanom Zafranovićom a Rajkom Grlićom patrí k vlne srbských študentov pražskej FAMU. Po ukončení štúdia sa Kusturica vrátil späť do rodnej (vtedajšej) Juhoslávie a zamestnal sa v miestnej Sarajevskej televízii. Svoj prvý celovečerný debut nakrútil v roku 1981 a nieslo názov Spomínaš na Dolly Bell?

Matko je miestny biznisman, ktorý sa v okolí povodia Dunaja pokúša zbohatnúť akýmkoľvek spôsobom. Či už kšeftovaním s ruskými pašerákmi, alebo obchodovaním s miestnym mafiánom Dadanom. Aby získal vstupný kapitál na svoje čachre nešití sa vydávať vlastného otca za mŕtveho.  Pri jednom z dohodnutých biznisov, však Matko spadne do Dadanovj pästi a zadlží sa. Jediná možnosť ako dlh splatiť je priženiť sa do rodinný. Matkov syn Zare  a Dadanova malička sestra Bubamara sa tak stanú obetám dohodnutého obchodu, ktorý dokážu zvrátiť len vyšší a starší.  

Farbistá, bláznivá komédia Čierna mačka biely kocúr je v poradí šiestou Kusturicovou snímkou. Jej existencia bola v čase  vzniku nahnutá. Sám režisér sa, totiž kvôli obvineniam s propagácie zjednotenej Juhoslávie, v snímke Underground, rozhodol zavesiť režisérske povolanie na klinec. Svoje odhodlanie napokon odvolal.  Pri prekonávaní Kusturuciovej zatrpknutosti v nemalej miere zavážila i domáca  Akadémia filmového umenia a vedy, ktorá označila Underground za tretí najlepší srbský film medzi vojnového obdobia (na prvom mieste sa umiestnila snímka Slobodana Šijana- Ko tamo peva).
Po temnejších a viac uzavretých filmoch zameraných skôr na osobnostný  a psychologický vývoj postav sa Kusturica v tomto prípade púšťa do toho čo bolo doposiaľ v jeho tvorbe len okrajovým prvok. Úsmevné momenty vychádzajúce z pádov, telesných hendikepov  či konverzačnej komiky sa dostavajú do popredia. Kusturica sa nesnaží moralizovať či dojímať, chce diváka baviť. Etnický pôvod hlavných protagonistov v  kombinácii s prchkým balkánskym temperamentom sú doslova ornou pôdou zábavy. Odľahčene a úsmevom sa v snímke nazerá na nešťastnú lásku, týranie v rodine, mafiu a ich pokútne postupy. Kusturicov obraz balkánskej spoločnosti je do istej miery prifarbený a nadnesený i napriek tomu si v sebe zachováva ráz miestnej mentality.  Napríklad vyzdvihuje rodinnú hierarchiu s prerozdelením postov. O tom že úcta a poslušnosť voči straším nie je na Balkáne(v Srbsku) „len“ výsadou rómskej komunity dokazuje i film Slobodana Šijana Maratonci trce pocasni krug. Rodina Topalovcov je v tejto snímke vykreslená  dokonca v piatich generáciách s tým že najstarší člen rodiny je vždy tým najváženejším, ktorý rozhoduje a  zadáva úlohy svojmu synovi a ten ich následne posúva na svojho syna a ten na svojho atď. 

Významne miesto v snímke Čierna mačka biely kocúr má hudba. Rómske a balkánske rytmy v jednom spoločnom projekte, doplnené o  nemeckú ária  či sladký pop amerického tria No Mercy v dnešnej dobe už doslova zľudoveli. Stali sa symbolom nespútanej odviazanej zábavy, ktorá zaručene všetkých roztancuje. Svoj podiel na soundtracku má i sám Kusturica. Po dlhoročnej spolupráci s dvorným skladateľom, ikonou hudobného žánru world music, Goranom Bregovićom sa režisér rozhodol prejaviť svoje hudobné nadanie a s kapelou No Smoking Orchestra vytvorili pre film niekoľko piesni.
Čo dodať na záver? Snímka Emira Kusturicu Čierna mačka biely kocúr je komédiou ako vyšitou na sychravé jesene večeri tiahnuce k depresii. Humorom a energiou dokáže diváka vytrhnúť nie len zo sezónnej letargie a vniesť do života trochu tepla a balkánsko-rómskeho temperamentu. Ak ste sa so snímkou doposiaľ nestretli (čo je veľká škoda) neváhajte, a ak ste ju naopak videli už niekoľko ráz neváhajte  rovnako, na filme je stále čo obdivovať a na čom sa zabávať. (Napríklad na expresívnom srbskom slovníku hlavných hrdinov).
 
Crna mačka, beli mačor (Federatívna republika Juhoslávia/Fran./Nem., 1998, 129 min.)
Réžia: Emir Kusturica. Scenár: Emir Kusturica, Gordan Mihić. Kamera: Thierry Arbogast, Michel Amathieu. Strih: Svetolik Mica Zajc. Hudba: Vojislav Aralica, Dr. Nele Karajlić, Dejan Sparavalo.
Hrajú: Bajram Severdžan (Matko Destanov) Florijan Ajdini (Zare) Salija Ibraimova (Afrodita) Branka Katić (Ida) Srdjan Todorović (Dadan Karambolo) Zabit Memedov (Zarije Destanov) Sabri Sulejman (Grga Pitić) a ďalší.