Snímka francúzskeho režiséra a animátora Michela Ocelota rozpráva príbeh malého dievčatka tmavšej pleti Dilili, ktorá so svojim kamarátom Orelom zažíva neobyčajné príhody a približuje divákom dobu „Belle Époque“ – krásne časy francúzskych dejín, na pozadí ktorých sa snímka odohráva. Východiskovým bodom sa stáva fakt, že sú na stope tajného spolku Majstromužov, stojacich za únosmi mladých dievčat v Paríži. A keďže Dilili odvaha nechýba, dobrodružstvo sa môže začať.

Ocelot (známy vďaka snímkam ako Princovia a princezné, či príbehom o chlapcovi Kirikou) zostáva opäť verný svojej typickej tematike jedinečnosti, každého z nás a prirodzenej rozličnosti medzi kultúrami. Je až s údivom ako je snímka aktuálna v dnešnej dobe (i keď sa odohráva v minulosti), najmä, čo sa týka rasovej otázky (Dilili je často hanobená kvôli tmavšej pokožke), čím ona patrične kontruje k ostatným postávam (ako ty mne, tak ja tebe). Ocelot v rámci animovaného filmu, určenému najmä detskému divákovi rieši i ďalšie dôležité otázky ako sú feminizmus, mizogýnia (v rámci ako sa tajný spolok správa k ženám, čo má až strašidelný charakter), či xenofóbia a takýmto prístupom môže pripomenúť napr. Cameronov Avatar (ekologická agitka).
KINEMAVIDEO4831.
Režisér teda výchovným momentom zdôrazňuje fakt, že predsudky sú úplné zbytočné, ak je človek slušný k tomu druhému. Činí tak nenásilným spôsobom, často humorne a jemne nad vecou (i keď si je dospelý divák vedomý všetkých vážnych súvislostí...)
Formálne znova využíva primárne čelného, bočného a ¾ pohľadu, kedy však často postavy centruje, čím nimi vypĺňa celý obraz a upozorňuje na ich dôležitosť v príbehu. Významnú úlohu zohrávajú aj zvolené farby, ktoré evokujú atmosféru danej doby, pričom má divák možnosť presunúť sa nachvíľku do uličiek Paríža a vychutnať si priestor rozličných kaviarničiek a kabaretov [čo podfarbuje i príjemná hudba Gabriela Yareda (Anglický pacient, Tom na farme...)].

Avšak ako to romanticky znie, tak nám Ocelot nezabudne zdôrazniť, že i tu vládne dačo nečisté a že moc je častokrát poprepájaná s rôznymi zločineckými živlami/tajnými spolkami (korupcia). A len čistý úmysel dokáže toto zhatiť. No malá Dilili rozhodne nezaháľa, keďže sa s temnom nebojí zoči – voči konfrontovať a zmerať si sily vo finálnom súboji, ktoré oplýva neobyčajnou „magickosťou“, čím dá voľne upomenúť na film Malý Nemo (r. Masami Hata a William T. Hurtz).
Dilili v Paríži môže občas pôsobiť až príliš priamočiaro a niektoré prechody v deji (či obrat konania niektorých z postáv) až príliš rýchlo uskutočnené, čo je aj trochu ospravedlniteľné, keďže je snímka určená predovšetkým maloletému divákovi. Čím však film dokáže udržať pozornosť, to je už spomenutá skvelá atmosféra, ktorá divákovi približuje vtedajšiu umeleckú Paríž a oboznamuje ho s danou históriou, ako aj významnými osobnosťami z rozličných sfér, ktoré vtedy žili.

Je to akési defilé velikánov, ktoré na svojej ceste príbehom stretáva Dilili (rovnako divák) a má tak možnosť aspoň nachvíľku s nimi stráviť čas (sledovať Claude Moneta ako maľuje obraz, zafilozofovať si s Marcelom Proustom, nahliadnuť do náčrtov Toulouse – Lautreca, či započúvať sa do Gnossienne No. 1, ktoré pre Vás v bare hrá sám Erik Satie...) Takáto oslava hlavného mesta Francúzska bola naposledy vidieť v snímke Woodyho Allena Polnoc v Paríži a Ocelot ju rozvádza do úplne novej podoby. Je to predovšetkým oslava jedinca, ktorého srdce sa otvára do sveta...sveta umenia.
Dilili à Paris (Francúzsko, 2018, 95 min.)Réžia: Michel Ocelot. Scenár: Michel Ocelot. Hrajú: V slovenskom znení: Martina Kapráliková, Dušan Cinkota, Juraj Hrčka, Renáta Rundová, Tibor Vokoun, Ivan Romančík, Daniel Fischer, Michaela Medvecová, Eva Matejková, Jana Valocká , Sára Martináková, Milada Rajzíková, Ivo Gogál, Juraj Predmerský...