To, že francúzsky národ má štrajkovanie v krvi, dávno všetci dobre vedia a presviedčame sa o tom takmer dennodenne prostredníctvom televíznych a internetových správ. Okrem strohej informácie, že zamestnanci tej a tej leteckej či železničnej spoločnosti sú nespokojní s platovými alebo bezpečnostnými podmienkami, sa však vďaka neatraktívnosti správy hlbšie pod povrch problému nedostaneme. Našťastie tu máme angažovaných filmárov z krajiny galského kohúta, ktorí do problematiky vidia oveľa hlbšie a nehanbia sa nám svoj pohľad na vec ukázať prostredníctvom celovečerného hraného filmu. Stéphane Brizé si zobral na paškál fiktívnu automobilku Perrin Industries, súčasť väčšieho nemeckého koncernu a ich snahu o výpoveď pre 1100 radových zamestnancov.

KINEMAVIDEO4927.
Hlavným hrdinom príbehu je zhruba päťdesiatnik Laurent Améde v podaní charizmatického Vincenta Lindona. Ten sa stáva vodcom stávkujúcich pracovníkov a snaží sa spoločne s nimi dosiahnuť so spoločnosťou výhodný konsenzus. Lenže pre obe strany platí iba jedna možnosť, a to buď zachovanie pracovných pozícií, respektíve zrušenie miestnej fabriky a presunutie výroby do Rumunska. Každá strana má svoje pochopiteľné argumenty, Laurent a jeho kolegovia ale majú pravdu nielen z hľadiska etiky, ale aj z dôvodu päťročnej zmluvy zabezpečujúcej im pracovné pozície počas celého tohto obdobia. Lenže slobodný trh chce inak a šéfovia v Nemecku musia v prvom rade zvyšovať hodnoty svojich akcií.

Už od začiatku je divákovi jasné, na akej strane budú jeho sympatie a filmári sa prakticky vôbec nesnažia jeho budovaný názor na vec problematizovať. Zarytý kapitalista samozrejme bude postoj automobilky chápať a tvrdiť, že o peniaze ide až v prvom rade, ale takých bude skutočne pomenej aj medzi ortodoxnými pravičiarmi. Do boja sa skladá z viacerých rokovacích scén medzi stávkujúcimi a vedením francúzskej pobočky, ako aj v záverečnej fáze tej najdôležitejšej diskusie s nemeckými majiteľmi. Do toho Brizé vsúva zopár reportážnych inscenovaných scén, aby podporil autentické vyznenie diela.
Pri bližšom náhľade sa ale vynára zopár nezanedbateľných problémov. Spoznávame síce Laurentovu rodinu, ich názor na vec a na to, že manžel a otec už dva mesiace nedostáva zaplatené, sa nedozvieme. Konflikty tak prebiehajú výhradne na pracovnej úrovni a celý príbeh je tak viac ideologickým traktátom, než filmom s plnohodnotným vykreslením postáv. Skutočne sa v jeho rodine horlivo nediskutovalo o možnosti získania potenciálneho odstupného vo výške 40 tisíc eur a nad vysťahovaním sa na lepšie miesto v krajine? Pre našinca sa tak bude aj ideologická stránka veci biť s tou finančnou, pretože pri takýchto čiastkach sa máloktorý divák nezačne zamýšľať aj nad výhodnosťou podobného kompromisu.

Do boja je slušne nakrútená a relatívne napínavá dráma z pracovného prostredia, ktorej mierne ubližuje výsostné zameranie sa na riešený problém vnútri podniku. Chýba jej moment prekvapenia a obsahuje ideologicky aj psychologicky problematický záver. Ako príklad psychologickejšie uchopenejšej snímky na podobnú tému možno uviesť Nápad za milión (Flash of Genius) s Gregom Kennearom, kde bol urputný boj s automobilovým konglomerátom za jasnú pravdu účinne votkaný do súkromného života hlavnej postavy a výsledkom bolo aj ambivalentnejšie vyznenie ústrednej myšlienky. Do boja sa v podstate o nič podobné výraznejšie nesnaží a frázy, ako „čo budú jesť v budúcnosti naše deti?“ odznievajú iba na konferenciách a strácajú tak na účinnosti.
En Guerre (Francúzsko, 2018, 113 min.)Réžia: Stéphane Brizé. Scenár: Stéphane Brizé, Ralph Blindauer, Olivier Gorce, Olivier Lemaire, Xavier Mathieu. Hrajú: Vincent Lindon, Mélanie Rover, Jacques Borderie, David Rey, livier Lemaire ...