Pokiaľ Woody Allen vo svojich filmoch spoluvytváral mýtus New Yorku ako magického mesta, Rím jeho pomoc nepotrebuje. rovnako ako Londýn, Paríž alebo Barcelona. Naopak, to Američan prichádza (tak, ako jeho filmoví hrdinovia) na miesta, ktoré ho pohltia a vstrebajú. Filmársky si poradiť s touto situáciou je výzva.- zaujímavý je jeho londýnsky Match Point s motívom nepotrestaného zločinu. Allen vykráda jeden zo svojich najlepších filmov, Zločiny a poklesky, ale Match Point obstojí.

KINEMAVIDEO1461.
Naproti tomu Polnoc v Paríži je neinvenčný projekt, ktorí pôsobí ako učebnica pre stredoškolských študentov. Oscar za scenár bol pre mňa šokom a podporil kuloárové reči o senilite amerických akademikov. Allen v tomto filme s klišé o Paríži ako inšpirácií nepracoval, len ho mechanicky prebral a potvrdil teóriu nadutých Galov, že Amíci sa v ich hlavnom meste odjakživa spávajú ako idioti.
Po nepodarenom parížskom zážitku som na film Do Ríma s láskou šla s istými obavami. Prvá scéna, ktorá zaberala tie najznámejšie pamiatky tieto obavy potvrdzovala do chvíle, kým ju nepoľudštil policajt riadiaci chaotickú dopravu a nezačal rozprávať niekoľko príbehov.

Ocitla som sa vo svete komédií zo 60-tych rokov minulého storočia. Taliansky film vtedy vo svete nemal konkurenciu- tvorivý vrchol prežívali filmoví giganti (Fellini, Visconti a desiatky iných), v plnej sile boli nezabudnuteľní herci (existuje väčší pár ako Lorenová a Mastroianii?) ale  najväčší zázrakom bolo, že taliansky film milovali všetci. Takýto jav sa opakoval len pri českej novej vlne a neviem, či sa ho ešte niekedy dočkáme.A práve táto zázračná doba učarovala nášmu neurotikovi a zmocnil sa jej po svojom. Do Ríma poslal študentku, aby tu stretla mladého právnika Michelangela a jeho rodinu. No a láska, ktorá vznikla privádza do tohto mesta aj najneurotickejšiu predstaviteľnú dvojicu - Woodyho Allena a Judy Davidovú. Neurotik má teda psychiatričku v podobe manželky neustále po ruke a maratón vtipných dialógov sa začína.V mozaike nesmie chýbať ani párik amerických študentov a ich afektovaná kamarátka. Allen má vo väčšine filmov svoje alter ego - tu ho hrá Jesse Eisenberg, ktorý stvárnil Marka Zuckenberga a to je zábavné. Mladý muž medzi normálnou ženou a herečkou je Allenov obvyklý motív, sporné je však obsadenie Aleca Baldwina do úlohy komentátora tejto romance. Je to ale jediné herecké zaváhanie vo filme. Dobrosrdečná prostitútka Anna v skvostnom tele Penélope Cruz zlepší fungovanie milého mladomanželského páru z vidieka a v ich príbehu Allen sa pokochal možnosťou predstaviť perfídny taliansky katolicizmus s rovnakou rozkošou ako jeho predchodcovia pred päťdesiatimi rokmi. Ku cti sa slúži aj ukočírovanie Roberta Benigniho v úlohe priemerného úradníka. Benigniho herectvo zvyčajne nezapadá do žiadneho konceptu, ale v tomto filme funguje bezchybne.

Až na konci si uvedomíte, že ste videli všetko čo ste mali vidieť- Taliana spievajúceho v sprche, prostitútku so zákazníkom, romantickú lásku pod Koloseom, božskú filmovú hviezdu na rímskej ulici, hlučnú rodinku pri stole, komunistického nadšenca.. Puzzle talianskej komédie, ktorá sa stala mýtom a ovplyvnila spôsob ako vnímame celú krajinu. Hoci takýto Rím už sotva existuje, neprekáža to. Dobré je, ak do kina idete s istými vedomosťami o talianskom filme, lenže to isté platí aj o návšteve Večného mesta. Film, rovnako ako Rím však obstojí aj bez teoretických vedomostí.Allen dodal Rímu svoj vlastný mýtus neurotického komentátora a celé je to milé. Podobné komédie sa dnes nakrúcajú málo, ale tie čo pred desiatkami rokov vznikli sú nesmrteľné. Manželstvo po taliansky, Rozvod po taliansky, Včera dnes a zajtra – klenoty, ktoré pretrvajú a budeme ich stále obdivovať rovnako ako fontánu di Trevi. O Allenovej poslednej tvorbe sa dá cynicky povedať, že kto zaplatí, dostane film o svojom meste. Talianska investícia sa vydarila.Poznámka na záver- všetci filmoví hrdinovia mali dobré obleky.To Rome with Love (USA/Taliansko/Španielsko, 2012, 102 min.)Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen. Kamera: Darius Khondji. Strih: Alisa Lepselter. Hrajú: Ellen Page, Woody Allen, Penélope Cruz, Alec Baldwin, Roberto Benigni, Ornella Muti, Jesse Eisenberg