Už pred premiérou na minuloročnom Berlinale (kde získal nomináciu na Zlatého medveďa) vyvolal dlho očakávaný návrat svojského intelektuála Petera Greenawaya adekvátnu vlnu kontroverzie a zmiešaných ohlasov. Aktuálne 73-ročný britský režisér, pôvodne vyštudovaný výtvarník nezostal nič dlžný svojej povesti autora umeleckých filmov o umení, ktoré diváka provokujú myšlienkami a šokujú dekadentnosťou postáv vytvoreného sveta. Po sérii mystifikačných životopisných snímok o maliaroch či architektoch sa po prvý raz dostal k téme, ktorej v súčasnosti rozumie azda najlepšie - k filmu. A výsledok patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čo sa na európskej scéne v poslednej dobe objavilo.

Ejzenštejn v Guanajuate je prvou časťou plánovanej trilógie (nasledovať by ho mali tituly Ejzenštejn v Hollywoode a Ejzenštejn vo Švajčiarsku) o živote legendárneho sovietskeho režiséra Sergeja Michajloviča Ejzenštejna. Sleduje ho v roku 1931, kedy po problémoch v Hollywoode odchádza s finančnou podporou spisovateľa Uptona Sinclaira, jeho ženy a trojice investorov do Mexika so zámerom natočiť jeho veľkolepú oslavu - nikdy nedokončený film ¡Que viva México! Ako predpovedá podtitul Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom - hravá obmena zahraničného názvu jeho vrcholného diela Desať dní, ktoré otriasli svetom - toto obdobie Ejzenštejnovej kariéry je zlomové. Fascinovaný neznámym novým svetom sa strmhlavo vrhá do všetkých pokušení a nástrah, ktoré mu pobyt v krajine ponúka. Tým najväčším z nich sa stáva milostný pomer s jeho mexickým sprievodcom Palomino Cañedom, odhaľujúci zákutia jeho vlastnej sexuality.
KINEMAVIDEO3676.
I keď Greenaway nijak neskrýva svoj veľký obdiv k Ejzenštejnovi, nikdy neskĺzne k povrchnej adorácii. Miesto toho vytvára ďalší kontroverzný a veľmi otvorený portrét, prekračujúci viaceré tabu. Jeho filmový Ejzenštejn je v 33 rokoch (vek, v ktorom umreli Ježiš Kristus a Alexader Veľký) excentrický, egocentrický, megaloman, smutný klaun, homosexuál a panic. Čoskoro začne byť jasné, že poburujúce výstredné správanie a večné nedodržiavanie termínov nebude dlho tolerované. Príčiny Ejzenštejnovej neschopnosti dokončiť film v stanovenom čase Greenaway nachádza v jediných dvoch istotách, prítomných i v jeho ostatnej tvorbe - sex a smrť. Mexiko ako „nový“, no v skutočnosti starý svet poskytuje oboje v rovnakej miere. Veľký sovietsky tvorca je odrazu naživo a explicitne konfrontovaný so skutočnou podobou toho, čo si dosiaľ odopieral (sex) a čo iba falošne konštruoval pre filmové plátno (smrť).
Práve konštrukcia, respektíve spôsob, akým sú konštruované jednotlivé scény i celá snímka sú neustále okázalo vystavované na obdiv a upozorňujú na seba. Mystifikácia a splývanie faktov s fikciou v príbehu akoby poukazovali na to, že film nemôže byť prostou napodobneninou reality a nemá si to klásť za cieľ. Greenawayovi viac než o skutočný a verný životopis ide o interpretovanie umelcovej osobnosti v iných umeleckých formách. Precízne kompozície celkov inšpirované maľbami flámskych majstrov, skrývajúce množstvo detailov, bohaté dekoratívne interiéry a architektúra budov, techniky a herectvo vychádzajúce z epického divadla Bertolda Brechta či symfonický orchester opakovane hrajúci Prokofievov Tanec rytierov z baletu Rómeo a Júlia dokladajú, že veľké plátno a priestory kina sú pre plnohodnotné sledovanie zásadné.

V Ejzenštejnovi v Guanajuate sa k vyššie zmienenému okrem iného pridáva i koketovanie s Ejzenštejnovými priekopníckymi postupmi v oblasti montáže a výstavby filmu. Sám Greenaway sa už neprejavuje len ako umelec, ale i teoretik. Jeho hravý filmový jazyk vedie diváka neustále k premýšľaniu a zasypáva ho podnetmi, obrazmi a informáciami s podobnou intenzitou, ako to v ére nemého filmu robil svojimi radikálnymi experimentami Ejzenštejn. Pestrá paleta najmodernejších technológií a experimentovanie s výrazovými prostriedkami nevedie v chaos, no je súčasťou jasného a členitého systému, v ktorom si možno všimnúť navracajúcich sa či variovaných motívov, typov záberov, práce s kamerou ale i celých scén a sekvencií (nech už ide o milostné scény, či Ejzenštejnov zostup do temného „záhrobného“ sveta katakomb pod Guanajuatom), ktorých motivácia a význam často vyplynie až neskôr. Napriek relatívnej zrozumiteľnosti však pre plné pochopenie vyžaduje extrémnu dávku pozornosti, diváka schopného neustále interpretovať a ideálne i opakovanú návštevu kina.
Množstvo štylistických volieb nemá len vytvárať moderný ekvivalent k známym technikám či ukazovať, kam až siahajú možnosti súčasnej kinematografie (prípadne spĺňať dekoratívnu funkciu). Skúsený divák v ňom objaví nespočetne referencií a odkazov na iné diela - mimo Ejzenštejnovej Stávky, Krížnika Potemkina a Desať dní, ktoré otriasli svetom je to napríklad predelenie obrazu na tri časti z Napoleona Abela Ganca, ale i repliky a úryvky dialógov z rozličných zdrojov od Federica Felliniho po Françoisa Truffauta. Greenawayov najnovší titul tak vďaka homosexuálnemu obsahu neteší ruských cenzorov a možno ani konzervatívnejších fanúšikov slávneho montážnika. Je ale bezpochyby rajom pre cinefilov, tak ako je Mexiko rajom pre hlavného hrdinu, stvárneného energickým Fínom Elmerom Bäckom.

Audiovizuálnu inovatívnosť vyvažuje do značnej miery klasické lineárne rozprávanie a jednoduchý zrozumiteľný príbeh. Rozpor medzi klasickým a novátorským, či rétorikou filmu, starým a novým je vedomým zámerom. Peter Greenaway dlhodobo predpovedá smrť naratívneho filmu, ktorý pokladá za vyčerpaný a za svoj najväčší ústupok publiku považuje už to, že nejaký príbeh vôbec má. Budúcnosť vidí v oprostení filmu od jeho zahltenia textom, čo v tomto prípade konkretizuje upriamením pozornosti k spôsobom vizuálneho rozprávania z éry kinematografie pred nástupom zvuku.
Ejzenštejn v Guanajuate výborne ilustruje tézu, že naratívny film narazil na svoje mantinely a nevie držať krok s technologickým napredovaním. Režisérsky veterán, ktorý sám sebe prorokuje už len 7 produktívnych rokov a v 80 plánuje povesiť kariéru na klinec, učinil gesto rovnajúce sa hodeniu rukavice. Zostáva len si počkať, či sa niekto odváži ju zodvihnúť.
Eisenstein in Guanajuato (Belgicko/Fínsko/Holandsko/Mexiko, 2015, 105 min.)Réžia: Peter Greenaway. Scenár: Peter Greenaway. Hrajú: Elmer Bäck, Luis Alberti, Stelio Savante, Lisa Owen