Dobré ráno pán Oscar, vyspali ste sa dobre? Áno, máte dnes niekoľko stretnutí. Prvý spis je položený na sedadle. Nejaké špeciálne priania? Parochňu máte v kufríku, rovnako ako fúzy a falošné pazúry. Vyzeráte dnes akosi skleslo, monsieur. Ak sa trochu poobzeráte pod sedadlom, nájdete aj harmoniku. Whisky, samozrejme, v skrinke - ako môžete mať neustále taký smäd? Malá zastávka pri divadle? Neprichádza do úvahy...

KINEMAVIDEO1752.Režisér Leos Carax je označovaný za „enfant terrible“ francúzskej kinematografie – svojou excentrickou novinkou Holy Motors sa vracia ku kamere po viac než dekáde (ak si odmyslíme jeho segment v rámci poviedkového titulu Tokio!). Jej téma aj spracovanie môže pripomínať konkurenčný projekt Davida Cronenberga Cosmopolis, (oba filmy boli paradoxne považované za favoritov na víťazstvo na festivale v Cannes v roku 2012), kde tiež sledujeme cestu hlavného hrdinu v bielej limuzíne za sebapoznaním. Caraxa jeho predchádzajúci počin, divácky nie veľmi úspešný, (háklivá adaptácia predlohy Hermana Melvilla pod názvom Pola X) uvrhol do izolácie, či dezilúzie z vlastnej tvorby. Zdá sa, že Holy Motors predstavuje slávny návrat.

Divák je vo filme postavený do úlohy dobrodruha, ktorý objavuje nový svet s vlastnými pravidlami. Hovorí sa, že človek objavuje seba v momentoch, keď je stratený – možno kľúč k Holy Motors vyplýva z toho, že interpretácia jednotlivých epizód vytvára pre každého zvlášť ilúziu filmu, akú by v ňom vidieť chcel. Je to teda snímka pre každého alebo len pre toho, kto je ochotný vstúpiť doprostred zákerného labyrintu – plného smrti, lásky a hľadania identity v spoločnosti? Sila - primitívna sila kinematografie (ktorú Carax videl v ohromení obecenstva počas príchodu vlaku v autentickom zázname Lumièrovcov, ktorú je v dnešnej dobe podľa neho ťažké napodobniť) udiera v Holy Motors neustálym prekvapovaním a vťahovaním diváka do hry. Ak vás režisér najprv uspí melodramatickou rodinnou konfrontáciou, následne vás prebudí dynamickou hudobnou medzihrou. Polemizuje tak o úlohe kinematografie súčasnosti – veľa naznačuje už úvodná scéna, kde samotný Carax po prebudení otvára čarovným kľúčom dvere do premietacej sály, kde publikum čaká na pobavenie. Alebo si všimnite masku, ktorú si tajomná šoférka nasadzuje po celodennej práci – odkazujúc na horor, kde sa v minulosti zjavila jej herecká predstaviteľka (Oči bez tváre – 1960).

Je hlavný hrdina Oscar vôbec človek? Alebo je ľudský až príliš – symbolizujúc všetky nám podobné vlastnosti? Je metaforou herca modernej doby? „Myslím, že som sa snažil opísať život vo veku internetu a rôzne životy, ktoré si vďaka nemu môžeme osvojiť,“ vyjadril sa Carax pre britský Guardian. Jednu z identít hlavného hrdinu tvorí aj pán Merde (alebo v preklade pán Hovno), ktorého si režisér priniesol zo svojej epizódy vo filme Tokio! – kde ho stvárnil tiež Denis Lavant. Tvorca sa na svojho „antihrdinu“ pozerá s takým odstupom, že je ťažké odhadnúť kedy chce dojať a kedy ironizuje s cynickým úškrnom.
Emočná rovina však jednoznačne vrcholí muzikálovým stretnutím Oscara s jeho femme fatale – postavu si pôvodne mala zahrať režisérova ex-priateľka Juliette Binoche, no kvôli osobným nezhodám bola nahradená speváčkou Kylie Minogue. Zážitok umocňuje ohromujúca vizuálna i hudobná zložka. Holy Motors je podmanivá psychedelická jazda naprieč žánrami, zároveň aj fascinujúci rébus – vďaka čomu ho popredný francúzsky časopis Cahiers du cinéma (ktorý formovali predstavitelia nouvelle vague a do ktorého Carax prispieval) označil najlepším filmom minulého roka. Humorným paradoxom zostáva, že striebornú pozíciu tohto rebríčka si zaslúžil práve kontroverznejšie prijatý Cosmopolis.Holy Motors (Francúzsko/Nemecko, 2012, 115 min.)Réžia: Leos Carax. Scenár: Leos Carax. Kamera: Yves Cape. Strih: Nelly Quettier. Hrajú: Denis Lavant, Edith Scob, Eva Mendes, Kylie Minogue, Michel Piccoli