Nicolas Cage v najväčšej zlátanine roka?

Nie každý herec má takú pestrú filmografiu ako Nic Cage. Pred 15 rokmi sa upil k Oscarovi, žiari ako akčná hviezda v produkciách Jerryho Bruckheimera už dlhé roky, ale občas ho napadne natočiť veľkú kravinu v štýle Rituál či Next. Má rád akčný žáner, nevyhýba sa ani charakternému herectvu, pestrosť mu nechýba. Súdnosť pri výbere scenára je už otázna – lebo Hon na čarodejnicu je veľká blbosť.


 Prológ z Villachu 13. storočia hovorí o tajomnej knihe, ktorá obsahuje zaklínadlo na zbavenie sa čarodejníc, aby opäť nepovstali. O sto rokov sa Behmen-Felson prebíjajú tisíckami mŕtvych za cirkev, aby sa po významných bitkách stali dezertérmi. A po čase prišli do mestečka, kde ich umierajúci kardinál (s rozpoznateľným hlasom Christophera Lee i zohavenou tvárou) pošle s jednou čarodejnicou do Severacu, kde majú previesť rituál a zbaviť svet moru.

Hon na čarodejnice nie je žiadny akčný veľkofilm, ani béčkové Kráľovstvo nebeské, ako sa môže zdať z traileru. Tie epické scény bitiek sú nakoniec zostrihané do jednej sekvencie, ktorá slúži ako príručka dejepisu a vybraných bitiek umne, no po filmovej stránke neprináša veľa. Azda hláškujúcich parťákov a neuveriteľný strih medzi pijatiku s ľahkými devami po ďalšiu bitku s katapultom. Úprimne, toto by nedokázal ani oscarový strihač Pietro Scalia.


Režisér Dominic Sena však nielenže nedokáže navodiť epickú stránku, má reálne problém so žánrom, ktorý má film definovať. Prológ chce byť trošku mysteriózny, potom sa črtá morálna dilema vs. cirkev a ešte typická akcia na hranici áčkového a béčkového filmu. Keď sa konečne rozbehne odysea prevozu čarodejnice, prídu aj riadne filmové chyby typu v jednej scéne raz prší a po strihu na Cagea už nie. V snahe posilniť mystérium a pôvod prevážanej slečinky sa stratí napríklad reálny záporný hrdina, takže hrdinovia si musia silácky pokecať (čo je ešte tá lepšia polovica stopáže, lebo tie reči k filmu tohto typy patria a Cage-Pearlman si ich riadne užívajú) alebo vrhnúť sa do akcie. No či prechádzajú cez práchnivý most nad priepasťou alebo na nich útočia vlci, ktorý zrazu začnú ceriť prehnané CGI tesáky, príliš zaujímavé to nie je. Škoda – lebo Dominic Sena kedysi nakrúcal s Cageom veľké veci.
Za hodinu vystriedame úplne všetko, niektorí diváci za mnou už začali zívať a baviť sa, no predčasne. Je tu kúsok trileru, hororu, akčného filmu. Do tohto guláša sa zapojí ešte ďalšia stránka, ktorá sa bez vyzradenia veľkej pointy nemení, ale stačí vedieť, že vo finále, ktoré za veľa nestojí, filmu skôr ublíži ako pomôže. A to som ako odchovanec japonských RPG i desiatok filmov zvyknutý na rôzne Pointy. Nejde o to, že sa mení ráz filmu, ale zase ide žáner úplne do čerta. Čo v praxi znamená, že keď pôjdu na film štyria ľudia, jednému sa bude páčiť desať minút, dvom tridsať a štvrtému možno vôbec nič.


Je jasné, že na tento film by mali ísť jedine diváci, čo čakajú zlátaninu ako hrom na úrovni filmového béčka z videopožičovne. A dovolím si tvrdiť, že pár z nich bude spokojných. Tí ostatní budú len rátať premárnené šance, scény vypálené do stratena, občas filmovú chybičku. Nie je to guilty pleasure, ako sa z prvej 45-minútovky mohlo zdať, pretože po príchode do „Černobýlu“ sa už deje veľmi máličko a moc sa baviť nebudete. Na druhej strane, nuda takmer vôbec nepríde a stopáž nie je prehnaná – na koniec sa dostanete úplne bez problémov. Čo je veľká pochvala na film, ktorý vlastne nemá ani jednu originálnu scénu, Cage si v ňom veľa nezahrá, Pearlman je fajn a zvyšok je strašne lacný. Čarodejnica by každému chcela pomútiť rozum, no mnohí asi nepodľahnú. Ostatní však prežijú bez ujmy.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU
Season of the Witch (USA, 2011, 95 min.) Réžia: Dominic Sena. Scenár: Bragi F. Schut. Kamera: Amir M. Mokri. Hudba: Atli Örvarsson. Hrajú: Nicholas Cage, Ron Perlman, Stephen Campbell Moore, Claire Foy