Chuck Palahniuk začal spisovateľskú kariéru fiaskom. Prvú knihu mu vydavateľstvo odmietlo, vraj „veľmi temná“. Tak sa zaťal a napísal ešte temnejšiu, ktorá sa stala bestsellerom. V dobe úvah o jej spracovaní do filmovej podoby boli literárni kritici skeptickí, vraj „nesfilmovateľná“. Opraty nad projektom však držal režisér David Fincher (Se7en), s búraním dogiem a kinematografickou temnotou v žilách. No kultový status Klubu bitkárov sa aj tak nerodil ľahko.

Úvodné mesiace v amerických kinách predznamenávali finančný prepadák (pri rozpočte 65 miliónov tržby len cez 37 miliónov), štúdiám Fox a Regency vytrhla tŕň z achilovky až európska distribúcia. Zlú reklamu filmu v USA spravila aj Rosie O’Donnell, ktorá vo svojej televíznej relácii odhovárala divákov od návštevy kina a vyzradila dokonca kľúčovú pointu filmu.
KINEMAVIDEO3665.
Vzhľadom na povahu filmu sa niet čudovať jej znechuteniu. Američania neradi videli otvorenú kritiku ich konzumného spôsobu života a kultúru ako terč satiry v prítomnosti fyzického násilia (no pre Európanov je ich hnev na násilie oxymoronom). Pästný nádych bol dokonca predmetom marketingovej kampane a škatuľkoval film ako chlapskú záležitosť. Pod nánosom prvotných dojmov je však zrkadlo spoločnosti, ktoré jedni považovali za efektne nakrútenú blbosť plnú zbytočného moralizovania. Veď oni už predsa v tom vedia plávať. Nech sa páči, proti gustu žiaden dišput. No u väčšiny zapracoval zub času a Klub bitkárov dodnes patrí minimálne k najlepším 50 filmom histórie. V spočíva to čaro?
Elementov je viacero, ale spoločný menovateľ je Fincher. Podľa Palahniuka pozdvihol novelu na vyšší level. Niekoho môže odrádzať veľká miera rozprávačstva, ale Fincher chcel zachovať autenticitu do čo najmenších detailov. Veľkú zásluhu na neutíchajúcom boome okolo filmu má záver, v ktorom knižný Palahniuk stráca gule, zatiaľ čo Fincher dáva finálny direkt. Hrdinu zachráni, divná láska dostane tiež zelenú, ale otvorený koniec sa nekoná. V sprievode „Where is my mind“ od Pixies sa fiktívne menia dejiny. Kreditné spoločnosti? Preč. Dlhy? Zmazané! Satirický reštart society na vrchole sveta. V podstate happyend pre ďalšie generácie.

Precízny vizuál je ďalšou devízou. No najmä vďaka nemu sa mnohí nevedia predrať k hlbšiemu obsahu. Temná kamerová patina spravila z filmu cool záležitosť. No ľahko vám môže prísť zle. Spomeňte si na scénu s vybočovaním kamery mimo hranice filmového pásu. Obsah sa stáva pre diváka reálnym a hryzie do komfortnej zóny. Aj to je sila Fincherovej filmárčiny. Každá Palahniukova kniha má zvláštnu príchuť, po ktorej vás ľahko dostane hnev prakticky na všetko (inšpirované jeho neľahkou životnou cestou). Je provokatér, zatína do živého (nielen v Klube bitkárov) a Fincher je jeho filmová dvojička.
S knihou sa vyhral. Satiruje IKEU, prežívanie ľudí zo dňa na deň a namontovanú schematickosť ich vlastných životov. Každý krok nalinkovaný, päťročné plány. Atmosféru dokonale preniesol na plátno (pozdravujem spomínaných literárnych kritikov) a funkčne posúva knižné prvky do pohyblivých obrázkov. Napríklad skôr než spoznáme Tylera Durdena, tak ho štyri krát vidíme v podobe vsuviek o dĺžke milisekúnd. Film nielenže odkazuje sám na seba, ale pri spätnom pohľade štartuje zmeny v psychike hlavného hrdinu. Nebyť Rosie, tak by pointu len tak hocikto neodhadol. A podstatu Tylerovho povolania ako premietača vám Fincher šplechne do tváre v samom závere. Kolosálny falus.

A viete si predstaviť iných hercov? Russella Crowe namiesto Brada Pitta? Alebo nahradiť Edwarda Nortona Jimom Carreym? O prítomnosti Reese Witherspoon ani nevravím. Trio Pitt-Norton-Bonham Carter bolo správnou voľbou. A navliecť Meat Loafa do obleku so ženskými prsami či filmovo zmlátiť detskú tváričku Jareda Leta chce tiež odvahu.
Klub bitkárov je všeobecne považovaný za kult. Nie každý ho má rád, ale väčšina sa zhodne. V dnešnej dobe jeho odkaz stále žije, v USA sa stále nájdu skupiny, ktoré zakladajú pomyselné kluby s cieľom pobiť sa. Už to však je skôr o peniazoch, nie o ideáloch slobody, pobití sa samého so sebou a klesnutie na dno. Nech žije satira sebazdokonaľovania, omotaná do nariekania stratených kópií polomŕtvej Chloe.
Fight Club (USA / Nemecko, 139 min.)Réžia: David Fincher. Scenár: Jim Uhls. Hrajú: Brad Pitt, Edward Norton, Helena Bonham Carter