John Woo a holuby sa vracajú. Po niekoľkých úspešných blokbastroch a zopár filmoch, na ktoré sa pomaly aj zabudlo, sa Woo a jeho vtáci vrátili na rodnú hrudu, aby prispeli svojou “troškou” k filmom na historickú tému vojny troch čínskych kráľovstiev z 3. storočia.  Asi tri mesiace pred uvedením prvého z Woových filmov v Číne sa do tamojších kín dostali Tri kráľovstvá (Three Kingdoms: Resurrection of the Dragon) Daniela Lee. A hoci sa aj tento vyzbrojil zaujímavým kalibrom v podobe Andyho Laua, Maggie Q či Samma Hunga, na epos o bitke pri Červenom útese nestačil. Čo je dobrá správa pre nás. Čo zamrazí, je skutočnosť, že onen epos pozostáva z dvoch cca 150 minútových filmov a ku nám prichádza Woom zostrihaná verzia o polovičnej dĺžke.






 
Veru, usadala som do kinosály v obavách, pretože pôvodná verzia sa mi páčila a nemala som pocit, že by bolo treba strihať. Paradoxne a potešujúco, zostrih pre americký a európsky trh zasa nič nepostráda. Prudké krátenia sa dotkli najmä prvého dielu (končí  dlhým preletom holubice). Zostala z neho asi hodina, z ktorej vypadli viaceré vedľajšie motívy, pričom tie dôležité boli nahustené do obrazových skratiek a doplnené o úvodný voice-over a pár vysvetliviek pre “inostrancov”. Aj preto v úvode filmu miestami škrípe tempo. Táto chyba krásy však zostane zabudnutá, len čo sa film prelomí. V konečnom dôsledku je jednodielne Krvavé pobrežie akčnejšie, maskulínnejšie, monumentálnejšie. A vôbec, bližšie tomu, ako Johna Wooa pozná cieľové publikum.





Takže áno, v prvom rade už spomenuté vtáctvo. Nie síce v takých kŕdľoch ako v MI:II, ale tentoraz zohrá holubica aj inú než len estetickú rolu. Tam, kde Woo ubral na operencoch, pridal na ďalších svojich trademarkoch: zmysel pre česť a zodpovednosť za sľuby, mužské putá vyjadrené nielen slovom, ale aj pohľadom (osobitne scény Tonyho Leunga a Takeshiho Kaneshira sú miestami až znepokojujúce), vejúce čokoľvek, čo len môže, a precízne vystavané akčné sekvencie, vrátane skvelého bojovníka zachraňujúceho bábätko v bojovom virvare a dobovej verzie mexickej pasce (mexican stand-off). Dobre, posledné spomenuté je tak trochu aj dielo Coreyho Yuena, aktívne sa prebíjajúceho kung-fu filmami od počiatku 1970tych rokov, viac-menej paralelne s nositeľmi zvučnejších mien – Jackiem Chanom, Sammom Hungom či Yuenom Woo Pingom (Matrix). Ak vám aj jeho meno veľa nehovorí, vedzte, že výsledkom jeho práce sú dychberúce a prehľadné bojové scény muža (zvyčajne ten “náš”) proti mužom (tí “zlí”).
Veľkou devízou Krvavého pobrežia je živý komparz. Znie to možno úsmevne, ale pohľad na šíky vojsk z mäsa a krvi umocňuje celkový zážitok z precízne volených záberov, jázd, zmien medzi individuálnymi súbojmi a bojovými formáciami a z presne načasovaných spomalených záberov. Až zamrzí, že to isté sa nedá povedať o lodiach a niektorých digitálnych panorámach nad riekou. Opomenuté by nemali zostať ani šachové partie, ktoré medzi sebou rozohrávajú stratégovia a generáli a ktoré dávajú priestor jednak neakčným, až filozofickým, aspektom a tiež hereckej (inter)akcii. Práve ony totiž plnia dvojakú funkciu – oddychový čas, ale zároveň sú prostriedkom gradácie vnútorného pnutia, udržiavajú a posilňujú konflikt medzi oboma tábormi, ktoré sú si ťažkými protivníkmi, nútenými taktizovať, predvídať a hľadať slabiny toho druhého.


Holt, pri niektorých filmároch platí to, čo o bicyklovaní – keď sa to raz naučíš, ani Ben Affleck ti neublíži. John Woo oprášil svoje staré dobré Ja a oživiac takmer zabudnuté prvky jeho hrdinských krviprelievaní (heroic bloodshed) sa podpísal pod historický akčný film, ktorý úderom otvorenej dlane usadí hollywoodskych bratrancov za posledných desať rokov. Možno aj viac.
PS: Obsadení herci sú dosť výrazní na to, aby ste sa nestratili v menách a tituloch, hoci stručné oboznámenie sa s historickým pozadím neuškodí.
Chi bi (Čína, 2008, 150 min.) Réžia: John Woo. Scenár: John Woo, Khan Chan, Cheng Kuo, Heyu Sheng. Kamera: Yue Lü, Li Zhang. Hudba: Tarô Iwashiro. Hrajú: Tony Leung Chiu Wai, Takeshi Kaneshiro, Fenqyi Zhang, Chen Chang, Wei Zhao, Jun Hu, Chiling Lin