Benátky, 1596. Obdobie, kedy boli Židia nenávidení a prenasledovaní kresťanmi, keď im boli odobraté príbytky a všetci boli presťahovaní do geta a označení červenou čiapkou, aby boli ľahko odlíšiteľní od kresťanov. Ich jedinou obživou bola úžera a vďaka tomu ich kresťanské spoločenstvo nenávidelo o to viac.

V dielach Wiliama Shakespeara nachádza inšpiráciu mnoho filmových tvorcov. Existuje veľké množstvo ich adaptácií, no po prvýkrát sa stretávame s Kupcom benátskym. Na základe tejto divadelnej hry, výborne vidíme ukážku Shakespearovho charakterizačného umenia. Dôkladné vykreslenie postáv a konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú, tvoria bázu jeho majstrovstva. Režisér Michael Radford ostáva vo svojom filme (pedantne) verný ontroverznému dielu, plnému nenávisti medzi Židmi a kresťanmi.


Kupec benátsky, Antonio, ktorý má všetok svoj majetok na mori (vlastní niekoľko lodí, ktoré vozia tovar z „iných svetov“), túži pomôcť svojmu mladému priateľovi Bassaniovi. Ten potrebuje peniaze, aby sa mohol oženiť s vysnívanou kráskou. Antonio si preto požičia peniaze od židovského úžerníka Shyloka a zaviaže sa mu jednou librou mäsa zo svojho tela, ak nebude schopný splatiť požičanú čiastku do uvedeného termínu. Jeho majetok však mizne pod morskou hladinou a Žid žiada svoj úver. Antonio sa dostáva pred súd, kde mu prichádza na pomoc jeho verný priateľ s potrebnými peniazmi. Shylok ich však odmieta a trvá ďalej na svojom. Okrem spomínanej dejovej línie paralelne vystupuje do popredia aj „lovestory“ Bassania a Portie. Ide o akýsi mýtický príbeh lásky, kedy chudobný muž získa ženu na základe správnej voľby (podľa vôle otca môže jeho dcéru získať len ten, kto z troch skriniek zvolí tú správnu). Ich vzťah môže byť „večný“ pri splnení jednoduchej podmienky – Bassanio sa nikdy nesmie vzdať manželského prsteňa. 
Aj napriek tomu, že ide o dielo staré niekoľko storočí, kladie otázky, ktoré sú nadčasové a dajú sa bez problémov aplikovať na súčasnú spoločnosť. Práve otázky sú veľmi dôležité, pretože odpovedí sa nedočkáme. Čo je spravodlivosť a čo krivda? Kde sa nachádzajú hranice medzi zákonom a právom? Kde končí zľutovanie a začína súcit? Tieto a podobné dilemy vychádzajú na povrch v diele Wiliama Shakespeara a podarilo sa ich výstižne vystihnúť aj v jeho filmovej podobe.


Michael Radford adaptoval anglickú klasiku aj s pôvodným jazykom. Na ten je kladená veľká dôležitosť, ako aj na jeho prezentáciu hercami. Pre nich to bola možnosť ako si zahrať niečo „vážnejšie“, pretože divadelný námet eliminuje určité atribúty filmového herectva a naopak zvýrazňuje iné (predovšetkým inú dikciu a prezentáciu jazyka). Al Pacino stvárnil rozporuplnú postavu Shylocka, Žida, ktorý musí znášať vo svojom živote len samú potupu. Vytrvalo čaká na chvíľu, kedy sa bude môcť pomstiť. Postavu kupca Antonia, vedomého si svojho postavenia, no nevýrazného a sčasti nespravodlivého človeka, si zahral Jeremy Irons. Títo dvaja hrdinovia, ktorí tvoria bázu príbehu, sú nejednoznačne vykreslení (máme na mysli rozporuplnosť, ktorá je špecifická ich mysleniu a konaniu), čo vyplýva z predlohy. Ich charaktery sú do značnej miery ambivalentné, neustále menia svoje zmýšľanie – črta typická aj pre ostatné postavy. Táto nejednoznačnosť postáv sa prenáša aj do snímky. Na ktorej strane vlastne stojí spravodlivosť a právo hodnotiť a trestať druhého?
Snímka založená na dialógoch a „minimálnych“ pohyboch postáv, väčšinou na uzatvorených miestach sčasti pripomínajúcich divadelné javisko, kladie veľký dôraz predovšetkým na kompozíciu záberu. Kamera je takmer v neustálom pomalom pohybe, pričom zaznamenáva „scény“ hlavne v celkoch. Miestami akoby sme sledovali divadelnú inscenáciu, no treba dodať, že s veľmi dobrou výpravou. Viditeľná je práve dobrá práca s hercami. Vizuálne prevládajú šedé a tmavé odtiene, zvýrazňujúce ponurú atmosféru Benátok v šestnástom storočí, oproti tomu jasné farby prevládajúce pri scénach na „mýtickom“ ostrove, kde žije krásna Portia (vysnívaná kráska).


Príbeh neponúka žiadne prekvapenia, ani nečakané zápletky, preto sa môžu zdať viac ako dve hodiny - pridlhé. Navyše celý film je predovšetkým o dialógoch, no aj napriek tomu neskĺzava do zbytočnej divadelnosti. Obraz mnohokrát lepšie vyjadruje pocity a nálady, ako samotný jazyk. Snímka podľa mňa zaujme len veľmi malý okruh ľudí – najmä tých, čo majú radi diela anglického spisovateľa. Na záver treba skonštatovať, že popri veľkom množstve Shakespearových filmových adaptácii, sa Kupec benátsky, najmä vďaka režisérovi Radfordovi, radí medzi najlepšie.
The Merchant of Venice (USA/Taliansko/Luxembursko, 2004, 138 min.) Réžia: Michael Radford. Scenár: Michael Radford. Kamera: Benolt Delhomme. Hudba: Jocelyn Pook. Hrajú: Al Pacino, Jeremy Irons, Joseph Fiennes, Lynn Collins, Zuleikha Robinson, Kris Marshall, Charlie Cox