Pri návšteve imdb.com som sa medzi žánrami snažil nájsť tanečný film, ale ten ako žáner vlastne neexistuje. Existuje len hudobný film alebo muzikál. Filmy typu Lets Dance a Lets Dance 2 podľa imdb spadajú do kategórie žánrov dráma/hudobný/romantický.

Hneď na úvod treba povedať, že Lets Dance 2 má len veľmi málo spoločné s prvým filmom, ktorý sa aj u nás stal diváckym hitom. Jediné, čo majú oba filmy spoločné, je prestížna univerzita, tanec, lásku a plytký príbeh. Ale prečo nevytrieskať z úspešného námetu čo najviac?
                            


Po úvodných titulkoch a záberoch som sa nemohol zbaviť dojmu, že sledujem dokumentárny film o histórii tanca. S hudbou v pozadí sa od rozprávačky a hlavnej hrdinky Andie (Briana Evigan) dozvedáme, že si už ako malá zamilovala tanec a jej mama ju vodila na tanečné kurzy. Andie sa zapáčil tanečný štýl Ulice a snažila sa  byť najlepšou. V šestnástich jej mama umrela a všetko sa zmenilo. Prvé tanečné vystúpenie pripomína skôr skupinu Improv Everywhere, ale splní svoj účel a dostane diváka do deja, nálady. Skupín, ktoré robia pouličné tance je viac a súperia medzi sebou o to, kto bude najviac cool.
Keď Andie vezmú na Marylandskú školu umenia nastáva problém, pretože kvôli tréningom v škole nestíha tréningy so svojou skupinou 410. V škole stretáva mladého a nádejného študenta Chase Collinsa (Robert Hoffman), ktorého túžbou je zúčastniť sa súboju - The Streets. Nemusím spoilerovať, aby ste sa sami dovtípili, ako táto rozprávka skončí.


Tanec je nosnou časťou filmu. V porovnaní s prvým filmom je omnoho zaujímavejší a nápaditejší. Predsa len ide o na pohľad veľmi pozoruhodný štýl, ktorý aspoň na tú hodinu a pol určite neomrzí. Navyše sú tu trampolíny, dážď a skupinka pozbieraných podivných indivíduí, ktorí ako celok dokážu aj nemožné. Moose (Adam G. Sevani) je malým Michaelom Jacksonom študujúcim iný odbor. Hair je „hipík“ s rytmom v tele, robí si všetko po svojom a učitelia nevedia, čo s ním. Kido je študentka na výmennom pobyte, nevie dobre po anglicky a snaží sa byť humornou scenáristickou vložkou. Monster je herec a akrobat, Smiles baleťák a Sofie dokonalou a všestrannou študentkou. Postavy akoby vytrhnuté z príručky „Ako (ne)napísať scenár.“
Šancu zasadnúť na režisérsku stoličku dostal Jon M. Chu, absolvent filmovej školy a tvorca krátkych filmov, ako napríklad Silent Beats alebo When The Kids Are Away. Podarilo sa mu presvedčivo ukázať a zachytiť svet ulíc, tanca a ľudí, ktorí preň obetujú všetko. Škoda len, že sa scenár nevyhol zabehaným klišé, aj keď náznaky zlepšenia cítiť. Opäť to teda znamená, že keď sa tancuje, tak sa je na čo pozerať. V momente, keď tanec skončí a začne sa rozprávať, pozornosť a záujem klesá. Našťastie hovoreného slova sa nedočkáte až toľko, nájdu sa však aj perly typu: „Život je príliš krátky na to, aby sme sa stali niekým iným.“ alebo „Na ulici ide o to, odkiaľ pochádzaš. Nie je to prehliadka školských talentov.“ 


V jednom z rozhovorov sa Jon M. Chu priznal, že scenár pôvodne odmietol, no keď mu dovolili ho prepísať, súhlasil s tým, že ho nakrúti. On chcel ísť novou cestou a vložiť do filmu čo najviac tanečných čísel, a to sa mu aj podarilo.
Vo finále všetci čakajú na SMS, ktorá im oznámi, kedy sa záverečný súboj koná. Tempo v závere klesá pod váhou problémov postáv. Záverečné vystúpenie v daždi je vyvrcholením všetkej snahy, ale nevyčnieva nad ostatnými tanečnými vystúpeniami. Naopak, skôr zostrih vystúpení súťažiacich je tou čerešničkou na torte. Aj tak však ide o relatívne podarený tanečný film. Škoda, že kvalitatívne ešte stále veľmi vzdialený námetovo podobnému hudobno-tanečnému Parkerovmu Fame (Sláva) z osemdesiatych rokov.
Originálny názov je veľmi peknou slovnou hračkou. Step Up 2 the Streets by sa dalo voľne preložiť ako "Vystúpiť na ulicu", ak by sme "2" brali ako slovo "To".
Step Up 2: The Streets (USA, 2008, 98 min.) Réžia: Jon Chu. Scenár: Toni Ann Johnson, Karen Barna, Duane Adler. Kamera: Max Malkin. Hudba: Aaron Zigman. Hrajú: Briana Evigan, Robert Hoffman, Adam G. Sevani, Cassie, Will Kemp, Danielle Polanco a ďalší.