V roku 2008 natočil argentínsky režisér Andrés Muschietti trojminútový film o dvojici dievčatiek, ktoré naháňa démonická Mama. Všimol si ho Guillermo delToro a údajne bol tak vystrašený, že sa rozhodol svojmu kolegovi z Južnej Ameriky ponúknuť možnosť predĺžiť svoje dielo na celovečerný horor. „Chceli sme nájsť emotívny príbeh, ktorý by divákov zaujímal aj bez toho, aby v ňom vystupoval duch,“ vyjadril sa mexický producent (ktorý v súčasnosti ako režisér dokončuje blokbaster Pacific Rim).Jeffrey zabije svoju manželku a unesie svoje dve dcéry – kvôli rýchlej a neopatrnej jazde však havarujú s autom v lese. Ocitajú sa v opustenej chate, kde však očividne nie sú sami. Zmiznutie dievčatiek ostáva záhadou, až kým o päť rokov neskôr neobjavia medzi stromami Jeffreyho auto a neďalekej chate čudné, zanedbané stvorenia. Sestry sa dostávajú najprv do opatery psychiatra – ktorý sa snaží odhaliť zdroj ich zvieracieho správania a neskôr k mladému páru, Lucasovi a Annabel.

KINEMAVIDEO1580.Originálne dejové zvraty, v rámci žánru sofistikovaný príbeh s niekoľkými kreatívnymi nápadmi a solídnymi hereckými výkonmi – to sú ozdoby prvej polovice filmu. Ak ste videli pôvodný kráťas, možno vás zaujme spôsob, akým ho debutujúci režisér Muschietti integroval do celovečernej verzie. Vizuálne pôsobivá je aj snová sekvencia. Chvíľu sa dokonca zdá, že Mama bude mať spoločenský (následky ekonomickej krízy) a psychologický podtón: „Duch je emócia odsúdená na večné opakovanie sa, až kým nebude vyriešená.“ Na druhej strane môžu diváka frustrovať hlúpe ľakačky, ktoré sa navyše dajú predvídať zopár sekúnd vopred. Postavy nevedia vydržať do rána, aby vošli do strašidelnej chaty (kam idú navyše bez príčiny), baterka vybíjajúca sa v najdesivejšej chvíli, alebo čudné, introvertné deti – to sú už tradičné žánrové klišé, ktoré divák môže, ale nemusí akceptovať. Horšia je už okatá inšpirácia úspešnými kolegami – Nenávisť, Silent Hill.

Posledná tretina príbehu je zároveň finálnym klincom do rakvy otravného strašidla. Režisér zahodí pôvodný desivý koncept filmu a snaží sa divákom vnútiť rozprávkovú atmosféru a dojatie. Mátoha hysterickej „mamy“ je skôr smiešna – čiastočne kvôli nepresvedčivým digitálnym efektom, čiastočne kvôli bizarnému dizajnu (pripomínajúcemu japonské dlhovlasé mátohy).
Hlavné postavy, ktoré sa spočiatku zdajú byť precízne napísané, v závere pôsobia nedôležito a jednorozmerne. Väčšinu deja sledujeme dvojicu mladých ľudí, ktorí sa snažia vyrovnať s adopciou a tým, že sa zrazu stali rodičmi – tento potenciálne zaujímavý dramatický konflikt v závere ustúpil stupídnej vybíjanej. Stávajú sa z nich bábky hororovej šachovnice, ktoré veľmi málo dokážu ovplyvniť nelogické dianie na plátne. Mimoriadne to mrzí hlavne v prípade vynikajúcej Jessicy Chastain.

Fanúšikov strašidelných filmov nečaká žiadne prekvapenie. Nielenže sa zdá, že tento žáner už nevie ponúknuť nič nové, ale aj neustála autorecyklácia námetov sa zjavne inšpiruje len „dielami“ ostatného obdobia. Prečo sa pre zmenu tvorcovia neskúsia pozrieť na expresionistické horory z prvej polovice dvadsiateho storočia? Prečo sa znova nepokúsia adaptovať Stephena Kinga, či H.P. Lovecrafra? Úspešným by v komerčnej kinematografii mohol byť aj model seriálu American horror story a nedávneho Cabin in the woods – kde scenáristi spájaním klišé zámerne odkazujú na slávne žánrové vzory. Niekedy stačí jeden čerstvý nápad – ako napríklad astrálne cestovanie v duchárčine Insidious.
Mama síce ponúkala nádejný námet detí vychovávaných démonom - výsledok je však značne rozpačitý. Zmiešať rozprávku a horor del Toro dokázal vo Faunovom labyrinte alebo v Princovi bez kráľovstva (pričom oba sa odohrávali v zaujímavom spoločenskom kontexte) – jeho novinka však pôsobí značne po záruke a bohužiaľ miestami aj amatérsky. Mama (Kanada/Španielsko, 2013, 100 min.)Réžia: Andrés Muschietti. Námet: Andrés Muschietti – krátky film Mamá (2008). Scenár: Neil Cross, Andrés Muschietti, Barbara Muschietti. Kamera: Antonio Riestra. Strih: Michelle Conroi . Hudba: Fernando Velázquez. Hrajú: Jessica Chastain, Nikolaj Coster-Waldau, Megan Charpentier, Isabelle Nélisse, Daniel Kash