Kdesi medzi animovanými rozprávkami pre najmenšie deti a fantasy príbehmi oslovujúce širšie publikum sa nachádza krajina filmov pre mládež. V tejto krajine leží rozpadajúce sa mesto Ember.

Hlboko pod povrchom zeme, chránené pre čímsi čo sa stalo, prežívajú zvyšky ľudstva. Zion pre mladistvých sa volá Ember, má ošúchaný, ale výtvarne zaujímavý vzhľad Verneovských industriálnych kulís šmrncnutých Dickensovou atmosférou. Generácie ľudí tam prežívajú a hoci pôvodne na čosi čakali, teraz už sa iba snažia prežiť. Akékoľvek pôvodné úmysly sa zmenili na zakonzervovaný spôsob existencie. Čo na tom, že treba stále viac záplat, a že všetko je hrdzavé a na pokraji funkčnosti? Pokiaľ svietia lampy Emberu, pokiaľ línia starostov vie čo treba urobiť - potiaľ je všetko v poriadku. Že lampy zhasínajú stále častejšie? Že starosta sa stará viac o vlastné jedlo ako o mesto? Koho to trápi?





 Pochopiteľne, že to trápi ústrednú dvojicu hrdinov. On chce byť užitočný a pracovať pri životodarnom Generátore, ona je starostlivá a neskonale vhodná na úlohu posla. Spolu sa rozhodnú urobiť čosi, čo sa malo urobiť už dávno: utiecť...

Mesto Ember je detský príbeh a tak k nemu treba pristupovať. Nemožno sa nechať zmiasť atmosférou s náznakmi temna, jednoducho súčasná mladá generácia má bližšie k Itchy & Scratchy show než k Winnetouovi. Atmosféra špinavého mesta, nevypovedanej tragédie a veľkého spiknutia, ktoré treba odhaliť, znejú zaujímavo a dospelejšie, ale prostota samotného príbehu a najmä plochosť väčšiny postáv, jednoznačne odkazujú zážitok na úroveň televíznych príbehov. 


Nečítal som knižnú predlohu (séria kníh Ember má 4 diely) a preto nechcem vynášať absolútne súdy, ale mám pocit, že na prostote filmu má výrazný podiel samotný režisér. Akoby jeho práca končila v diskusii s kameramanom o tom, ako nasvietiť scénu a budovanie príbehu, tempo či nebodaj atmosféra filmu mu bez záujmu prekĺzavali medzi klapkami. Čo je horšie, nedokázal využiť ani príjemný herecký potenciál. Tim Robbins je takmer neviditeľný a Bill Murray vytvoril zo svojho starostu otravného pupkáča, ktorý vlastne ani nie zlý, len sebecký a hlúpy. Starostovi nohsledi sú iba prehliadkou podivných figúrok o ktorých viete, že majú divný účes, alebo že krívajú a tým pre vás končia. Hlavnou devízou filmu tak zostáva ústredná dvojica mladých hrdinov. Tou výraznejšou je Saoirse Ronan (neuveriteľne otravná Briony z Pokánia).
Pred dvoma rokmi som písal článok o fantasy filmoch. Okrem iného som spomínal skutočnosť, že napriek zdaniu ide o žáner, ktorý je ešte stále v plienkach a ak sa niečo dostane na plátno, je to zväčša priemernej a podpriemernej úrovne. Žiaľ, na tomto konštatovaní nie veľmi čo meniť. Vynikajúci Zlatý kompas a Hviezdny prach dostali veľmi priemerné filmové šaty a nič naozaj zaujímavé sa nekonalo. 


Mesto Ember je rozhodne kompaktnejšia a zmysluplnejšia vec, ako trebárs Eragon, ale stále je vidieť, že ide o viac či menej podarenú recykláciu najzákladnejších tém, atmosfér a postupov. Všetky tie záplaty a použité dielce, je veľmi cítiť. Naozaj by to už chcelo niečo čerstvé, prekvapivé a zaujímavé. Návštevu kina vám odporúčam, len ak chodíte na základnú alebo strednú školu, a nie ako učiteľ. Inak je to pekná nuda. V oboch významoch.
City of Ember (USA, 2008, 95 min.) Réžia: Gil Kenan. Námet: Jeanne DuPrau – rovnomenná kniha. Scenár: Caroline Thompson. Kamera: Xavier Pérez Grobet. Strih: Adam P. Scott, Zach Staenberg. Hudba: Andrew Lockington. Hrajú: Saoirse Ronan, Harry Treadaway, Tim Robbins, Bill Murray, Martin Landau, Toby Jones, Mackenzie Crook, Marianne Jean-Baptiste