Českí tvorcovia sa opäť rozhodli nakrútiť akčný film. Zobrali desiatky miliónov korún, Filipa Renča a hor sa do perejí...

Saša (Jiří Langmajer) sa skláňa nad zásielkou so zápisníkom, dvomi kotúčmi filmu a niekoľkými fotografiami. Na nich sú zachytené posledné momenty života jeho otca. Nikto nevie, čo sa stalo v roku 1982 v Rumunsku, ale zrejme umrel – hoci Saša by rád veril, že možno sa stalo niečo iné a tatko niekde prežíva nový život. Zásielka mapujúca výlet spred 25 rokov ho najprv zavedie do nemocnice k umierajúcemu otcovmu priateľovi a potom rovno k objednávke zájazdu do Rumunska u sympatického vodáka Ronyho.
                               


Lenže aby boli náklady na drahú cestu minimalizované, na výlet sú pozvaní aj laici, ktorí vodáctvo v krvi nemajú, vrátane páriku Dominik a Míša a odhodlaného učiteľa Kužnika hľadajúceho trochu akcie na staré kolená. Kvintet Čechov putuje do Rumunska, kde sa cestou stretáva s typickými podplatiteľnými policajtmi a neskôr aj domorodcami, ktorí im môžu pomôcť, alebo sa im aj hlbšie zapísať do životov... A potom je tu veľké dobrodružstvo a najmä rieka skrývajúca svoje tajomstvá – schnúce symboly z riečnych skál sa nápadne zhodujú s náčrtkami v denníku a hrdinovia sa blížia k tým posledným.
Podľa uplynulých riadkov máme pred sebou zaujímavé pátranie po minulosti i akčnú jazdu s rozličnými charaktermi, ktorá drží pokope v rumunskej rieke. Kiežby to tak bolo! Dejový náčrt i mená tvorcov znejú dobre, no horkastá príchuť po zhliadnutí sa ľahko zapiť nedá. Pritom začiatok nie je síce obdivuhodný, ale pomerne stráviteľný. Nachádzanie zásielky, „pokec“ s otcovým priateľom, zbieranie posádky i prvé chvíle v Rumunsku sú fajn nakrútené. Iste, veľmi cítiť, že toto nie je hollywoodska či špičková európska produkcia, pretože v istých momentoch sa mihnú amatérskejšie grify a tie kazia inak slušný nástup. Tie okamihy sú rušivé, miestami vyznievajú amatérsky, no stále nie sú tak hrozné, aby ste prestali veriť v ďalšie dianie. No atrapa Indiana Jonesa sa rýchlo vyfarbí ako síce trošičku mýtické, ale inak čoraz nudnejšie pátranie po minulosti. Dobrodružstvo vyprchá asi po 30 minútach – nástup na rieku je fajn, no nasleduje opakované stretávanie s nepolepšiteľnými policajtmi, ktorí sa správajú pri každej scéne neuveriteľne debilne a amaterizmus naberá na obrátkach. Kombinácia českého jazyka a balkánskych prízvukov začína pôsobiť smiešne.


Stretnutie pytliaka, návšteva jeho chatrče, ďalšie časti plavby, troška akcie, zdolávanie perejí, opäť konfrontácia s policajtmi, to všetko už pôsobí až príliš mdlo a pritakáva faktu, že scenár je strašne slabý a čo je horšie, za 92 minút sa toho vlastne ani veľa neudeje. Zistíte to po prvej polhodine a aj po druhej – a stále nie ste na konci, no zároveň sa nič nedeje. Žánrová nejasnosť kombinujúca proklamovaný akčný triler s romantickou adventúrou výsledku škodí – je jasné, že sa to nakrúcalo ťažko, no pritom to tak nemuselo byť. A to sa ešte dočkáte veľkej pointy, ktorú niektorí z vás odhadnú po 30 minútach, iní po hodine, no drvivá väčšina z vás pred jej odhalením, takže to už nebude žiadne terno.
Pretože popri obsahu vymykajúcom sa z pevnej opraty tu stále na diváka občas pomrkávajú iné devízy. Iste, našinec si ich príliš všímať nebude, no ten si bude skôr vychutnávať obyčajné frky na slivovicu či prisprostasté typy v zelených uniformách. Ale ak sa na chvíľu zapozeráte a začnete odhaľovať formálne finesy, pár ich objavíte. Filip Renč vie nakrútiť reklamu a nemá problém s vytváraním pôsobivých money-shotov na rumunské a bosnianske rieky. Či nabral inšpiráciu v Divokej rieke, Pánovi prsteňov či iných „bijákoch“, tým sa zaoberať netreba, v jeho podaní pôsobia dobre a to vystrieda rozličné uhly vrátane záberu z vody spod raftu. Výborne! Chváliť možno aj za formát flashbackov, ktoré sú servírované spočiatku hutne, neskôr jemne a nebyť obsahovej chudoby, bol by dôvod na spokojnosť. Celkovo majú kamera, strih i zvukové efekty fajn momenty. Hudba, to je ťažší oriešok. Buráca, duní, má melancholické, dramatické i akčné momenty a... miestami sa hodí k dianiu viac, inokedy menej. Na 60 percent sa triafa, zvyšok vyznieva prehnane. Škoda.


Jiří Langmajer má byť ťahúň, pretože scenár mu bol písaný na telo a venuje mu aj najviac času. Výsledný výkon – dobrý, no nie oslnivý. Langmajer je väčšinu diania utrápený, občas odhodlaný, ale naplno sa mu veriť nedá. Zvyšné party sú zastúpené v menšej kvantite, či už ide o Filipa Blažeka (sympatický, dobre zahraný, i keď šablónovito napísaný, v dobrom) či Václava Jiráčka (ktorý svojho frajera strihol fajn). Miroslav Krobot ako profesor pôsobí príliš nútene a jeho vtipy či striedanie vážnych a rádoby smiešnych podôb nemajú hladký prechod. Lucia Siposová je krásna, ponúka kus talentu, no scenár jej nedal veľa priestoru na jeho uplatnenie. Rovnako slabo pôsobí aj divo žienka Raluca Aprodu, dobrý pokus, málo šancí.
Na vlastní nebezpečí je opäť jeden z filmov, zhodou okolností obsahujúci vo svojom názve aj celkový postoj, s ktorým sa môže stotožniť recenzent či divák. Na jednej strane je smutné, že českí kolegovia sa snažia nakrútiť akčný film a stále im to nejde. Na druhej strane, keď už mali toľko potenciálu a možností, je to už asi signál, že "tudy cesta nevede". Skúsia to o pár rokov znova? Asi áno. Dovtedy máte pred sebou kúsok s dobrým úvodom, nudným jadrom a smutne vypáleným záverom, ktorý celok ťahá pod hranice priemeru.
Na vlastní nebezpečí (ČR/Rumunsko, 2008, 92 min.) Réžia: Filip Renč. Scenár: Josef Urban. Kamera: Petr Hojda. Strih: Jan Mattlach. Hudba: Walter Kraft. Hrajú: Jiří Langmajer, Filip Blažek, Miroslav Krobot, Lucia Siposová, Václav Jiráček, Raluca Aprodu, Corneliu Jipa, Lamia Beligan, Constantin Baýrbulescu, Jan Svěrák.