Veci, ktoré na vlastné oči nevidíme a nemôžeme sa ich dotknúť, budú vždy odsúdené na milosť a nemilosť našej ochoty uveriť, cítiť empatiu a spolupatričnosť. Pre niekoho je to Boh, pre iného mimozemské civilizácie, niekomu sa dnes už nechce veriť ani tomu, že sa skutočne odohral nejaký Holokaust.

Ako „abstraktný nezmysel“ sa mnohým ľuďom javí aj globálne otepľovanie. A práve to posledné je ústredným motívom najnovšieho celovečerného filmu francúzskeho oscarového dokumentaristu Luca Jacqueta (Putovanie tučniakov, 2005). Nečakajte však žiadnu grafmi, číslami a hypotézami nabitú lekciu z environmentalizmu. Film Nebo a ľad je skôr sugestívna esej o histórii jedného objavu, ktorý sa stal míľnikom v našom chápaní okolitého sveta. A to všetko slovami muža, ktorý sa oň najviac pričinil.
KINEMAVIDEO4210.
Francúzsky glaciológ Claude Lorius si za svoj celoživotný vedecký prínos vyslúžil nejedno prestížne ocenenie, ale aj slušnú porciu nepochopenia, zľahčovania a výsmechu. Presvedčiť bohorovné ľudstvo o tom, že sa za posledných sto rokov ich aktivity pričinili o bezprecedentné - a možno už aj nezvratné zmeny v klimatických cykloch našej planéty, to je, hold, nadľudská úloha. Film Nebo a ľad sa však s týmto pozoruhodným mužom, ktorý má dnes už po osemdesiatke, vracia na úplný začiatok – do roku 1958, keď sa ako entuziastický zelenáč, viac náhodou než vlastným pričinením, dostal na osudovú polárnu expedíciu. V Antarktíde už navždy prepadne opojnej láske k poznaniu.

Film nás pomocou - prekvapivo kvalitných a pútavo akčných - dobových záberov prenáša z tej našej stredoeurópskej „zimičky“ do ozajstného „zimiska“ Južného pólu, kde Lorius strávil celý rok intenzívnym pionierskym výskumom. Lorius vraví, že sa jeho vedecká kariéra začala v tom najpríhodnejšom období - v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy človek (iste aj vďaka prudkému rozvoju techniky), odkríval rad za radom tajomstvá a neprebádané miesta našej planéty, či dokonca vesmíru.
Ťažko mu pri sledovaní filmu nedať za pravdu – úchvatné zábery z expedície vo vás aj napriek doprovodným historkám o krutých podmienkach, tvrdej drine a odriekaní, iste aspoň na okamih vzbudia kus nefalšovanej závisti. S pribúdajúcou stopážou a opakujúcimi sa výjavmi z ďalších a ďalších Loriusových expedícií už ale nadšenie predsa len trochu opadáva a my začíname nedočkavo čakať, kedy sa konečne pod mikroskopom začnú objavovať tie prevratné zistenia.

Film si ale v tomto smere dáva na čas. Možno aj vďaka tomu, napokon, vonkoncom nepôsobí ako prvoplánová „eko-agitka“. Claude Lorius si vás pomaly, ale spoľahlivo získava svojim sympatickým prejavom, nefalšovanou zanietenosťou aj osobným presahom, keď vraví, ako výskum postupne formoval jeho celkový pohľad na život a svet. Keď potom na vás film v poslednej tretine jeho ústami „vybalí“ absolútne zrozumiteľné a logické vysvetlenie jeho svetoznámej hypotézy globálneho otepľovania, nebudete mať, pravdepodobne, najmenší dôvod ani chuť spochybňovať ju.
Nebo a ľad je silný dokument, ktorý funguje rovnako dobre vo svojej faktickej, príbehovej aj estetickej rovine. Kdesi uprostred by, hádam, jeho tempo mohlo byť aj „chytľavejšie“, neuškodilo by ani striedmejšie využívanie close-upov na „múdru tvár starca“ – dnešného Claudea Loriusa (alegorický „prenos“ jeho postavy v polárnickom odeve do teplých plytčín v Tichomorí, napríklad, zapôsobí aj pri dvojsekundovom prestrihu oveľa sugestívnejšie). Charizma hlavného hrdinu a naliehavosť jeho životného objavu ale tieto drobné nedostatky, napokon, ľahko prekryjú.
Le glace at le ciel (Francúzsko, 2015, 89 min.)Réžia: Luc Jacquet. Scenár: Luc Jacquet. Hrajú: Claude Lorius