Pán Patrascu žije svoj príjemne nevzrušujúci rodinný život v pokojnom paneláku. Stereotypný kolobeh jeho dní však naruší šokujúca udalosť – jeho mladá susedka Laura vo svojom byte tragicky zomrela, polícia predpokladá, že mohlo ísť o vraždu. Pán Patrascu navyše má tú smolu, že sa ho táto nešťastná záležitosť tak trochu týka. V osudný deň sa totiž stal nechcene svedkom ostrej hádky medzi Laurou a jej tajným milencom – mladým ženatým susedom Valim.

Vo väčšine filmov by sa asi v tomto bode rozbehla napínavá psychologicko-kriminálna dráma. Pán Patrascu by sa začal hrať na detektíva, záhadu by postupne rozlúštil a stal sa tak pre všetkých hrdinom. V tomto filme sa však veci majú celkom inak. Pán Patrascu sa totiž rozhodol za žiadnu cenu sa nenechať do tejto ošemetnej záležitosti vtiahnuť. Naďalej sa venuje svojej práci, rodine a koníčkom, akoby sa nechumelilo. Polícii o tom, čoho bol svedkom nepovie ani jediné slovko. A s podozrivým susedom Valim (ktorý sa začne z ľahko čitateľných príčin zbližovať s Patrascovým synom a manželkou) dokonca udržuje na oko priateľský vzťah. Ako totiž hlása neoficiálny podtitul filmu O poschodie nižšie, nie každý je hrdinom. Dokáže sa však Patrascu dôsledkom svojho pohodlného mlčania naozaj vyhnúť?
KINEMAVIDEO3833.
Rumunský režisér Radu Muntean (Papier bude modrý, Boogie) pri nakrúcaní snímky O poschodie nižšie divácku potrebu prvoplánovo atraktívneho filmového zážitku odsunul až na druhú koľaj. Hlavným bodom na programe je ukázať Sandu Patrasca, „človeka z milióna“ (pravdepodobne silne spracovaného socializmom, v ktorom vyrastal), v celej jeho nebezpečne konformnej šedi a úctivej zbabelosti. Tušíme síce, že sa v ňom odohráva určitý vnútorný boj, no jeho tvár pokrového hráča sa ho tak dôsledne snaží ukryť, až je to pre diváka, na rovinu povedané, trochu nuda.

Letmé náznaky napätia pri priamej konfrontácii s údajným vrahom celkom prehlušujú nekonečné výjavy z Patrascovho bežného života. Kým pritom scény, kde cvičí v parku svojho psa ešte môžeme považovať aspoň za „relaxačné“, sekvencie z dopravného inšpektorátu, kam Patrascu v rámci svojho podnikania chodí klientom registrovať vozidlá, môžu už diváka nefalšovane ubíjať (predstavte si, že idete večer do kina a miesto toho sa ocitnete v nekonečnom rade na Kopčianskej, hm...).
Toto všetko síce má vo svetle „vyššieho zámeru“ vo filme svoje nepopierateľné miesto a význam, no samotný dej to vôbec nikam neposúva - a pozerá sa na to chvíľami naozaj bolestivo. Áno, je to prísny realizmus a ako taký je tento film určite obdivuhodný (s nemalým prispením primerane minimalistických hereckých výkonov). Príkladov na realistické filmy, ktoré predsa dokážu diváka do sedadla priam priklincovať, by sa však dalo nájsť priveľa na to, aby si človek povedal, že to takto jednoducho musí byť.

Je ale, samozrejme, celkom možné, že práve vám dlhé „off topic“ pasáže, ktoré naťahujú túto pozvoľna gradujúcu jednoaktovku na dlhometrážny film, nebudú vôbec prekážať. A ak aj vadiť budú, no predsa len to nejako vydržíte, určite sa vám bude rátať aspoň prekvapivo akčné vyvrcholenie.
Un Etaj mai Jos (Francúzsko/Nem./Rumunsko/Švédsko, 2015, far., 93 min)Réžia: Radu Muntean. Hrajú: Teodor Corban, Iulian Postelnicu, Oxana Moravec a ďalší.