„Like my saint of a mum used to say: Get 'em young, and the possibilities are endless."

Danny (Jet Li) je sirota. Dospelá, ale sirota. Matka mu zomrela, keď bol malý chlapec. Vtedy sa ho ujal strýko Bart a „vychoval ho skoro ako vlastného“. Je dôležité povedať, že strýko Bart je a vždy bol mafián. A nie jeden z tých sympatických  kultivovaných Talianov, ktorí iba hája záujmy rodiny, a ktorým v kútiku duše (alebo celkom otvorene) fandíme. Nie, Bart je sviňa, akú sme v kinách už dávno nevideli. Sledoval malého chlapčeka, ako sa snažil útočiť na vrahov jeho matky. O tom, že by ho vzal k sebe z dôvodov sociálneho cítenia, nemôže byť reči. Systematickým ponižovaním, tréningom a vymývaním mozgu si z neho vycvičil vraždiaci stroj bez konkurencie pod slnkom. Nakoľko Bart je kreditný žralok, je takáto zbraň vítaná a hojne používaná poistka. Poďme ale od začiatku. Tam sa totiž ešte všetko javí úplne inak.
V expozícií sa nám predstavujú dve hlavné postavy. Mafián Bart a jeho „zamestnanec“ Danny. Ich denný režim vypĺňajú návštevy problematických zákazníkov, t.j. tých s problémom alebo nezáujmom splácať pôžičky. Vždy, keď odmietnu zaplatiť, odopne Bart svojmu zverencovi obojok a dá rozkaz k útoku - get him. Danny, vycvičený bitkár a zabijak, to dlžníkom ručne stručne vysvetlí a rozloží ich spolu s inventárom na súčiastky. Spolu s ostatnými členmi ochranky nasadnú do auta a pokračujú k ďalšiemu nešťastníkovi. Samotný úvod je veľmi zábavný. Nemáme totiž predstavu o tom, kto Danny je a ako sa s ním zaobchádza. Sme vtiahnutí do bitiek, počas presúvania sa k ďalšiemu zákazníkovi sa zabávame na zručne a vtipne napísaných dialógoch samotných mafiánov. Podobnú atmosféru som zažil naposledy pri Pulp Fiction (ale to som možno jediný). 


Postava samoľúbeho hoväda, strýčka Barta, bola pôvodne písaná na mieru Albertovi Finneymu. Ten však uprednostnil prácu na Big Fish. Ako náhrada mali poslúžiť Anthony Hopkins, Michael Caine alebo Brian Cox, všetci však odmietli. Režisér sa napokon rozhodol pre Boba Hoskinsa (The Wall, Brazil, Hook, Vanity Fair). Bart v jeho podaní sa zaradil medzi najlepšie roly, ktoré doteraz stihol stvárniť. Postupne nám režisér odhaľuje Dannyho v inom rozmere než ako bitkára a vraha. Vykresľuje ho ako otroka. Človeka žijúceho v tmavej diere pod kanceláriou svojho šéfa, živiaceho sa konzervami. Človeka, ktorého jedinou možnosťou pobytu na vzduchu, sú „obchodné cesty“ strýčka Barta. Ukazujúc Dannyho zavretého v klietke,  čítajúceho leporelo a hrajúceho sa s mackom, nám režisér znemožňuje vynášať nad ním súd. Jediné dovolené emócie sú súcit a sympatia. Nezachádza však za krehkú hranicu citového vydierania, pričom svoj (veľký) podiel má na tom aj Jet Li. 
Všetko sa zmení, po aranžovanej autonehode - atentáte, za ktorým stojí jeden nasrdený dlžník. Príbeh sa láme, tempo sa spomalí. Danny sa vyberie na miesto, kde stretol slepého ladiča pián, Sama (nie, nie je to Miloš Kopecký :), ale Morgan Freeman). Je to jediný človek, ktorý sa k Dannymu nesprával ako k zvieraťu. Sam ho odvedie k sebe domov, ošetrí jeho rany. Tieto scény predstavujú prvý Dannyho dotyk s normálnym životom. Zostáva u Sama a jeho adoptívnej dcéry Victorie (Kerry Condon). Počúva Victoriu cvičiacu na klavír, učí sa variť. Pomáha Samovi pri práci ladiča. Postupne sa stáva normálnym, na počudovanie (keď uvážime spôsob, akým sa s ním jednalo od útleho detstva) psychicky zdravým jedincom. Ako zlatý klinec resocializácie, sa za pomoci hudby a „novej rodiny“ dozvie pravdu o svojej matke. Idylka je perfektná, ako však asi tušíte, tu príbeh nekončí. 


Ako je z už vyššie uvedeného zrejmé, diváci očakávajúci jednu melu za druhou, každú brutálnejšiu ako tú predchádzajúcu, si na svoje neprídu. V celom filme sú iba tri veľké akčné scény, v ktorých sa však režisér Louis Leterrier (Kuriér) a Yuen Woo-Ping, preslávený vďaka filmom Matrix a Kill Bill, „vyřádili“  do totálneho vyčerpania (a na mysli mám vyčerpanie diváka. Ten je totiž plne vyťažený sústredeným sledovaním klipovo zostrihaných súbojov). Všetky bojové scény filmu, či už počiatočné účtovanie zo zákazníkmi, cez scény z arény až po grand finále, sú ladené v pouličnom štýle (aj keď atmosféra akéhosi mischungu ázijských bojových umení je neodškriepiteľná).
Odtrhnutý z reťaze je zaujímavý film, balansujúci niekde na hraniciach medzi drámou, gangsterkou a akčným filmom, to všetko obalené romantickými prvkami. Atmosféru v pomalých civilných pasážach dopĺňa klasická klavírna hudba, a v akčných bojoch je tep diváka pumpovaný za výdatnej podpory Massive Attack. Film s dvoma názvami, ktorý stojí za pozornosť...  
Danny the Dog / Unleashed (Francúzsko/UK, 2004, 103 min.) Réžia: Louis Leterrier. Scenár: Luc Besson. Kamera: Pierre Morel. Hudba: Massive Attack. Hrajú: Jet Li, Morgan Freeman, Bob Hoskins, Kerry Condon, Vincent Regan, Phyllida Law