Moment, moment, ale tento film má premiéru pred piatkom 24-eho?!

Pred šiestimi rokmi nám duo Marcus Nispel (réžia) – Michael Bay (produkcia) naservírovalo jeden z lepších hororov súčasnej dekády. Remake Masakru motorovou pílou sa im celkom vydaril, preto sa vrhli na ďalšiu legendárnu vraždiacu masku. Zvolili podobný prístup, no dosiahli odlišný výsledok.





 Nový príspevok do série registruje 30-ročnú existenciu série, patričnosť skôr minulej generácií i kopu nekvalitných pokračovaní, preto volí moderný prístup – reštart. Ešte pred úvodnými titulkami sa dozvieme, kto a prečo začína vraždiť v nekonečnej línii brutality. Je fajn pripomenúť si dianie v tábore pri Crystal Lake, kde sa malý Jason topil a ako začala niť vrážd jeho mama mordovaním nepozorných vedúcich. Potom už na ňu nadväzuje samotný vyslanec zla a ten vždy rád objaví partičku tínendžerov, ktorí si sem vyrazili užiť pekné chvíle. Tak hor’ sa do divočiny a pozor na hokejovú masku s mačetou, lebo tu sa legendy nerozprávajú naprázdno, ale plnia sa do poslednej kvapky krvi.

Piatok trinásteho sa zakladal popri tradičnej sérii mordov aj na určitej aure mystéria i napätia. A samozrejme brutality s mačetou. Nuž ale modernizácia je neúprosná, takže tento diel má iné atribúty. 


Čo sa týka mystéria, to úmyselne autori vyzradia, čo na druhej strane dobre sedí do prológu a prvej série vrážd. Prýšti v nich pokus o vysvetľovanie a zároveň plnenie prvotných očakávaní diváka. Problém nastáva po úvodných titulkoch (prichádzajú dokonca podstatne neskôr ako pri bondovkách), kedy sa začneme pozerať na typické remeslo posledných rokov. Nasleduje 75 minút, kde napätie de facto chýba a zrak vám spočinie na dvoch-troch druhoch scén.
Po prvé, brutalita zastúpená v hojnom množstve, hoci nebúra zábrany absurdity ako Saw. V rámci slasherov nastavená na pomerne zábavnej úrovni, so slušným množstvom obetí. Problém leží v slabej exekúcii – chýba originalita, pamätné úniky, veľmi rýchlo sa prepneme na remeselný autopilot, ktorý môže postupne nudiť. Pri jasnej identite vraha je to už iba o občasnej ľakačke a odfaklených údoch.
Po druhé, hluché scény medzi vraždami. Je ich tu pomerne dosť, našťastie máme bandu sympatických tínedžerov s neopozeranými tváričkami, ktorí sa nesprávajú tak debilne, aby ste si priali ich masovú smrť už v desiatej minúte. Niežeby sa budoval ich charakter, v tomto smere má Texaský masaker navrch, ale na rozdiel od „hitov“ ako Múzeum voskových figurín s P. Hilton sa dokážete na nich sústrediť. 


Pretože po tretie, servíruje sa slušná ponuka vnadných slečien a ich dekoltov, čo je iste žánrové plus.
No Piatok trinásteho je síce remeselne zvládnutý, pozerateľný, no po polhodine značne opozeraný horor. Chýba tu jasný moment M, pre ktorý by ste sa do kina vrátili alebo ho odporúčali iným. Texaský masaker ich mal – a nešlo len o spotené tričko Jessicy Biel, ale celkovú dusnú atmosféru. Tu je všetko príliš zažité, pre niekoho snáď komfortné. V čase, keď nás chcú hororom doraziť aj Rusi vo vedľajšej sále s S.S.D. (dokonca v rovnaký týždeň), síce Piatok trinásteho vyjde lepšie, lebo formálne i obsahovo sedí pokope, no takých ste videli dobrý tucet, a to len za posledný rok-dva. Pravda, fanúšik série si zrejme nájde pár odkazov, najmä konkrétne vraždy, no tých je v našich končinách len málo.
Ale predsa načasovanie premiéry Piatka trinásteho náramne sedí, aj keď najbližšie sa treba vyvarovať čiernych mačiek až v novembri... Ako letná zábava, ktorá v jeden večer pobaví a do rána vyfučí z hlavy, funguje u väčšiny fanúšikov. Aj preto stále dobrá štvorka.
Friday the 13th (USA, 2009, 98 min.) Réžia: Marcus Nispel. Námet: Victor Miller – postavy, Damian Shannon, Mark Swift, Mark Wheaton. Scenár: Damian Shannon, Mark Swift. Kamera: Daniel C. Pearl. Strih: Ken Blackwell. Hudba: Steve Jablonsky. Hrajú: Jared Padalecki, Danielle Panabaker, Amanda Righetti, Travis Van Winkle, Aaron Yoo, Derek Mears