Protektor do našich kín prichádza s nablýskanou aurou majsterštyku, ktorý zachránil český film od provinčnosti. Konkurenciu (Kawasakiho ruže, 3 sezóny v pekle) odstavil do pozadia, zožal početnú svorku levov (6 ks) a bol posunutý do ťahanice o nomináciu na Oscara v cudzojazyčnej kategórii. Režisér Marek Najbrt už vo svojej prvotine Mistři dokázal, že má zmysel pre dekonštrukciu národných fetišov (fandenie hokeju). Ďalším striebrom vo vitrínke českej kultúry je vkusná historická dráma (napr. Želary), kde použitie klasickej filmovej reči otvára kohútik prietokovému ohrievaniu emócií.





 
 
Najbrt sa podujal na uchopenie témy priamo popierajúcej makety sentimentálneho hrdinstva, na ktorých by bolo možné takýto „vznosný doják“ vystavať – existencia v Protektoráte Čechy a Morava. Českej kultúre bol vždy cudzí princíp „bláhového“ heroizmu jánošíkovského typu. Zrodil sa tam opačný pól – antihrdina dopúšťajúci sa veľkých činov neobratne, mimochodom, z prozaickej nutnosti prežiť (jedným z jeho derivátov je typ „moderného chcípáka“, ktorý z nedostatku extrémnych okolností a morálnych dilem len  tragikomicky prežíva). Lenže aj toto je skôr obranný mechanizmus, barlička, ktorou sa dá vysmiať patetickým ideálom a tváriť sa, že zobrazujem život v jeho čarovnej nedokonalosti. Protektor je iný v tom, že neoblbuje diváka ušľachtilým hrdinstvom ani jeho karikatúrou.

Film rozpráva príbeh rozhlasového zamestnanca Emila Vrbatu a jeho ženy Hany, začínajúcej herečky. Súradnice každodennosti naruší vojna a po obsadení krajiny nemeckými vojskami sa veci začínajú prudko meniť. Emil dostáva po nepohodlnom kolegovi atraktívny post moderátora relácie Hlasy domova. Hanina sľubná kariéra filmovej divy kvôli jej židovskému pôvodu končí. Postupne už nesmie chodiť ani do parku, či kaviarne a celé dni trávi zavretá doma. Manžel si uvedomuje, že jediný spôsob, ako ju ochrániť, je akceptácia situácie a podvolenie sa, čo prakticky znamená kolaborovať. Zatiaľ čo navonok spoločensky stúpa a stáva sa mediálnym hlasom režimu, doma sa prehlbuje vzájomné nepochopenie prameniace z odsudzenia jeho a jej sveta. Stáva sa  Haniným protektorom, ktorý chráni a zároveň okupuje. 


Pre vykreslenie elastického charakteru elít - Emilových nadriadených a kolegov, siahli tvorcovia po údajnom Hitlerovom výroku „Čech je cyklistom, ktorý sa hore hrbí, dole však šlape.“. Motto nie je prítomné v rozprávaní len implicitne, ale aj vo forme obrazového leitmotívu. Pachtiaci sa cyklista český funguje ako alegorická pomlčka, ktorou režisér opakovane prerušuje filmovú ilúziu. Týmto sa dostávame k podstate výlučnosti Protektora. Je ňou avantgardný prístup k filmovému jazyku, snaha rozbiť klasický naratív v prospech otvorenia sa novým vrstvám výrazu. V prvom rade sa nesnaží bezducho kopírovať zobrazovací štýl z obdobia, o ktorom pojednáva. Dobovú hudbu (okrem titulnej piesne k nakrúcanému filmu, ktorého predstaviteľkou je Hana) nahradil skvelý elektronický nepokoj z dielne Midi lidi. Reprezentácia doby nie je natoľko dominantná, aby postavy boli len jednou z rekvizít. Na úrovni montáže zaujme svieža asynchrónnosť obrazu a zvuku (napr. počuť, že postava niečo hovorí, jej tvár na plátne však mlčí). Ide o ozvenu inovatívnych postupov, uplatňovaných v novovlnných kinematografiách 60.rokov, momentálne pochovaných pod nánosmi popisnosti a realizmu.   


Umelú bublinu sveta porušuje režisér tým, že necháva diváka objaviť súkromný život postáv, ich civilnú podobu za maskou formálneho vystupovania. Emil sa často skrýva za svoj povestný mikrofonický hlas, dodávajúci falošný pocit bezpečia. Hana si nasadzuje blond parochňu a príznakový makeup femme fatale, aby vykĺzla zo sivej anonymity šesťcípej hviezdy a na chvíľu sa stala niekým iným. Je to však ďalšia klietka, potvrdzujúca zúfalstvo z všadeprítomnej neslobody. Zatiaľ čo jej línia je túlavá a intuitívna, hnaná túžbou uniknúť (schôdzky s fotografom/premietačom závislým na morfiu), Emilov príbeh charakterizuje rozumové, technické „bytie za účelom“, ktorého horkosť si vyžiera do dôsledkov (aférky s ambicióznou kolegyňou a novinárkou). Väzenský údel ho ničí rovnako ako jeho ženu. Namiesto sladkobôľneho klišé ideálnej lásky je ich vzťah plný nejednoznačnosti, omylov a preto uveriteľne ľudský.
Napriek brilantnému štýlu a dobre vytesaným postavám pôsobí Protektor ako celok miestami nekonzistentne. Tam, kde by mala výpoveď zatnúť, scenár často uhýba k banalitám, konštruktom a rozprávanie stráca tempo. K zrušeniu emocionálneho odstupu u diváka dochádza až v závere, ktorý vám vytúženú katarziu pravdepodobne privodí. V našich podmienkach by ňou určite bola možnosť dívať sa na vlastný (historický) film s autorským názorom a európskymi parametrami.     
Protektor (ČR, 2009, 100 min.) Réžia: Marek Najbrt. Scenár: Robert Geisler, Benjamin Tuček, Marek Najbrt. Kamera: Miloslav Holman. Strih: Pavel Hrdlička. Hudba: Midi Lidi. Hrajú: Marek Daniel, Jana Plodková, Klára Melíšková, Tomáš Měcháček, Richard Stanke, Jan Budař, Jiří Ornest, Sandra Nováková