„This is my dream body“. A toto je snový film americkej hudobníčky, režisérky, experimentátorky, výtvarníčky a performerky Laurie Anderson, ktorá v asociačnej filmovej eseji plnej fantázie a hlbokých výpovedí zlúčila nezlučiteľné. Nejde o žiadny dadaizmus. Ten sa rozpadol, pretože každý nezmysel napokon vždy dáva zmysel. A preto možno nájsť paralely aj medzi 11. septembrom, porodením psa, Kierkegaardom či smrťou.

Anderson sa rozhodla osobitou formou vyrozprávať svoje osobné postrehy, vnemy a dojmy a do obrazovej koláže zlepila pochopenie života a smrti. Čokoľvek je napísané o tomto filme, dá zmysel až vo filmových obrazoch. Aj to je dôvod, prečo sa známa umelkyňa rozhodla dať svojim myšlienkam filmovú podobu. Vznikla tak báseň, nie ľahko čitateľná, no o to silnejšia. Experimentálna podoba si isto vyslúži kontroverzné reakcie. Treba však dať šancu filmovej atypickosti, ktorá často vo svojej nejednoznačnosti a nejasnosti povie viac ako priama výpoveď.
KINEMAVIDEO4019.
Výsledkom jej trojročnej snahy je nádherná obrazová kompozícia, v ktorej uchopila vlastný žiaľ, aby sa vyrovnala so smútkom, čo ju ťaží. Proces sa vo filme zavŕšil jej pochopením a odovzdaním ďalej. Niektoré zdanlivo šokujúce myšlienky rozvíja a dáva priestor podobne cítiacim recipientom. Akokoľvek vyznieva úvod snímky neprípustne, neláme sa žiadne tabu. Ide totiž o sen, v ktorom je dovolené všetko rovnako ako v jej filme. Láska k zvieraťu sa môže aj v tejto forme preniesť do snových zážitkov.

Hoci snímka často sníva, vyžaduje si bdelého diváka. Nejde totiž o absurdný výkrik do tmy, ktorým sa chce starnúca autorka ešte zviditeľniť. Jednotlivé obrazové sekvencie tvorené dokuzábermi, fotografiami a autorkinými kresbami, podfarbené jej hudbou i hovoreným slovom, sú významovo prepojené. Originálnu súvislosť našla aj medzi jej sučkou Lolabelle a ľuďmi, ktorí s hrôzou zistili, že nebezpečný predátor prichádza z neba.
Američania sa aj po 15 rokoch neustále vracajú k tragickým zážitkom z 11. septembra a Laurie Anderson predkladá ďalší pohľad. Následky a dopad na krajinu, strach a paranoja ako i strata súkromia predstavujú ďalší motív filmovej koláže. Keďže režisérka bilancuje to, čo ju ťaží, nekompromisná je aj jej kritika podozrievavej americkej politiky plnej sledovania, odpočúvania a čítania osobnej korešpondencie.

Aj to je však len vedľajšia línia príbehu, ktorého hlavnými témami sú láska a smrť. Nahlas vyslovuje i demonštruje, že zviera môže byť človeku bližšie ako vlastná matka. Zlomila ďalšie tabu, ktoré mnohým nie je dovolené vysloviť, hoci to cítia rovnako.
Keď divák pristúpi na Andersonovej obrazovo-filozofickú hru, fragmenty zľahka poskladá a otvorí sa mu pohľadu na jej vnútorný i vonkajší svet. Jej osobná filmová terapia popretkávaná Kierkegaardovými, Wittgensteinovými a budhistickými duchovnými ideami môže formovať aj diváka. Napriek tomu, že vo filme nezaznie meno jej manžela Lou Reeda, venovanie ako aj záverečná skladba deklarujú význam kľúčovej osobnosti formovania jej života a hĺbku jej citov.
Heart of a Dog (USA, 2015, 75 min.)Réžia: Laurie Anderson. Scenár: Laurie Anderson. Hrajú: Archie, Jason Berg, Heung-Heung Chin, Bob Currie, Paul Davidson