Nórsky film Pyroman bol nakrútený podľa skutočných udalostí, ktoré sa odohrali na juhu najbohatšej škandinávskej krajiny v roku 1978. Jeho titul nie je žiadnou metaforou, ústredný aktér je skutočne muž fascinovaný ohňom a deštrukciou, ktorú tento živel dokáže spôsobiť. Devätnásťročný Dag nechodí do školy a nemá ani žiadnu stálu prácu. S obrovským nadšením však vypomáha svojmu otcovi, veliteľovi miestnej jednotky hasičov. Na takú ospalú a riedko zaľudnenú oblasť sa však v okolí rozmáha požiarov až podozrivo veľa...

Požiare, ktoré sú po celé týždne ťažkým orieškom pre miestnu políciu aj obyvateľov, budú pre diváka od začiatku jasnou záležitosťou. Zakladá ich práve pohľadný, no zvláštne odťažitý Dag. V škole býval premiantom, svoj talent však nikdy nedokázal zužitkovať. V kolektíve je vždy skôr za outsidera, nedarí sa mu bodovať u dievčat, nemá žiadnych kamarátov ani medzi chlapcami. Nezdá sa však, že by mu to nejako zvlášť vadilo.
Životom sa pretĺka ako v nejakom bdelom sne, skutočne žije, zdá sa, len medzi hasičmi, kam ho otec brával už od útleho veku. Len tu je Dag naozaj potrebný, dôležitý, sebavedomý a, doslova, „zapálený“ pre vec. Je práve potreba tohto opojného pocitu skutočným dôvodom, prečo sa po nociach túla po okolí so zápalkami a kanistrom benzínu..?
KINEMAVIDEO4160.
Dag je vlastne celkom ukážkový sociopat. V bežných spoločenských situáciách sa správa neprimerane súťaživo, s desivou nástojčivosťou si vynucuje rešpekt a pozornosť tam, kde mu neprináleží, zatiaľ čo k povinnostiam, ktoré by preň mali byť prvoradé (ako je práca na pošte, ktorú mu jeho ustarostená matka vybaví), pristupuje s úplnou ľahostajnosťou Osoba a osobnosť Daga je vlastne jediným katalyzátorom udalostí, ktoré sa vo filme odohrávajú.
Snímka sa síce nepokúša byť žiadnou freudovsky-hĺbkovou analýzou príčin narušenia tohto mladého muža, v reálnom čase však jeho patologický charakter vykresľuje celkom plasticky a uveriteľne. Jeho presvedčivosť ešte podtrháva tvár a prejav Tronda Nilssena, ktorý svoju zatiaľ najväčšiu filmovú rolu stvárňuje s celkom zaujímavou zmesou tlmenia a kŕčovitosti.

Okrem psychologickej drámy by film zrejme mal fungovať tak trochu aj ako detektívka – ak chcete, tak „severská“, akurát obrátená. Divák od začiatku vie, kto je skutočným vinníkom a dramatickosť teda má plynúť z očakávania, kto a ako ho konečne odhalí. Veriť, že takýto model dokáže utiahnuť napínavosť celovečerného filmu ale bolo od tvorcov predsa len trochu trúfalé.
Zaujímavejšie už bude sledovať postupnú premenu v postojoch a správaní menších postáv, najmä Dagových rodičov - tvrdošijné popieranie zo strany otca, ktorý v Dagovi vidí svojho nástupcu a neblahé tušenia, ktoré neodbytne zožierajú jeho citlivú a milujúcu matku. Tieto vedľajšie postavy sú svojim spôsobom pre film kľúčové, pretože hlavný hrdina je, napriek všetkej svojej nevšednosti, až príliš chladný a robotický na to, aby v divákovi prebudil nejaký skutočný záujem o jeho osud.
A vcelku vyprázdnene, napokon, pôsobí aj samotný dej, ktorý sa skladá z neustále sa opakujúcich epizód zapaľovania, hasenia, zapaľovania a ďalšieho hasenia viac i menej malebných nórskych dreveníc. Kostra príbehu mladého nórskeho pyromana je, skrátka, priam banálne jednoduchá a milovníkov prekvapení a zvratov nemá veľmi čím potešiť.

Našťastie to ale v praxi nie je až také do očí bijúce a o všetky zážitky zo sledovania snímky vás to určite neoberie. Pyromanovi obrovskou mierou vypomáha jeho výborné spracovanie, ktorému hádam ani nie je čo vytknúť. Priliehavé obsadenie, pekná kamera s výborným výberom exteriérov, zručne vybudovaná atmosféra, triezvy strih.
Film, napokon, nenakrútil žiadny nováčik, ale Erik Skjoldbjærg, režisér trilerov Insomnia (1997) a Pioneer (2013). Hoci teda aj Pyroman neprináša nič nečakané, neotvára hlboké filozofické otázky ani nezmení váš pohľad na tento svet, možno mu to nakoniec dokážete odpustiť. Pozriete si ho, možno, s rovnakou chuťou, ako by ste si prečítali umne napísaný, hoci aj trochu tuctový bestseller...
Pyromanen (Nórsko, 2016, 98 min.)Réžia: Erik Skjoldbjærg. Scenár: Bjørn Olaf Johannessen. Hrajú: Agnes Kittelsen, Henrik Rafaelsen, Trond Nilssen, Liv Bernhoft Osa, Oddgeir Thune