Hovorí sa, že umelec má pracovať s témami, ktoré sú mu bytostne blízke. Na druhej strane, len ťažko si predstaviť čosi náročnejšie, ako uchopiť intímny osobný príbeh a pretaviť ho vo film, ktorý bude vidieť a hodnotiť publikum z celého sveta. Ako vzdať dôstojnú poctu skutočným hrdinom svojho životného príbehu? Ako zachytiť atmosféru, krásu aj prostú šeď, ktorá vás obklopovala vo formatívnych rokoch života a presvedčiť o jej výnimočnosti celý svet? Dá sa udržať si od takéhoto diela zdravý odstup - alebo je práve odstup to, čoho sa musíte v záujme výsledku vzdať?

Alfonso Cuarón na vyrozprávanie príbehu z vlastného detstva v charizmatickej štvrti mexickej metropole čakal do svojich 57 rokov. Nakrútil si ho napokon “skoro” sám - v titulkoch ho nájdete ako režiséra, scenáristu, producenta, kameramana aj strihača. Pred kameru postavil ansámbel plný nehercov. Film Roma, ktorý z toho vzišiel, sa dnes už okrem Zlatého leva z Benátok môže pochváliť aj 10 nomináciami na Oscara. A plne si ich zaslúži.
Alfonso Cuarón sa narodil v Mexico City v roku 1961. Vyrastal v malebnej stredostavovskej štvrti Colonia Roma, ktorá v posledných rokoch po dekádach pozvoľného úpadku opäť naberá na prestíži, tešiac sa popularite najmä medzi hipstermi a umelcami. Cuarónov otec bol významný vedec, ktorý pracoval napríklad aj pre OSN. Rodinný život mu ale zrejme veľmi nesedel - manželku a deti opustil, keď mal budúci režisér 10 rokov. Rovnaký zvrat čaká aj rodinu, okolo ktorej sa sústredí Cuarónov najnovší film. Akurát, že v centre diania tejto autobiografie nestojí malý Paco, reprezentujúci samotného režiséra, ale Cléo - rodinná slúžka a pestúnka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho života.
KINEMAVIDEO4769.
Cléo (Yalitza Aparizio) je mladá vidiečanka z chudobných pomerov. Jej fyziognómia nezaprie korene v pôvodnom mexickom obyvateľstve, jej dojímavá pokora prezrádza silný zmysel pre povinnosť, ale tiež neveľa životných skúseností. Je jednou z tisícov slúžiek, ktoré v Mexiku 70. rokov (stále nápadne nesúcom odkaz koloniálnej hierarchie) žili a pracovali v dobre situovaných “bielych” rodinách. Čím je teda taká výnimočná? Vlastne ničím - a zároveň všetkým.
Cuarónov film neráta kvality kvantitatívnymi metódami. Nežná, citlivá a skromná Cléo (v reálnom živote žena menom Libo) je jedinečná taká, aká je. Pre deti v rozpadajúcej sa rodine je jej neustála prítomnosť útočiskom a poslednou baštou istoty. Ale oprieť sa o ňu neváha ani pani domu (Marina di Tavira - jedna z hŕstky profesionálnych hercov v obsadení), ktorá sa so zradou manžela vyrovnáva síce s hrdosťou, ale ťažko.
Hovoriť o dejovej línii snímky Roma nemá veľký význam. Vylíčiť by sa v podstate dala niekoľkými vetami, hoci vo filme sa zvoľna rozvíja na priestore viac než dvoch hodín. Okrem už spomínaného odchodu hlavy rodiny je tu aj osobný zvrat v živote Cléo, ktorá po krátkej známosti otehotnie - a ostane na to sama. No a na pozadí súkromných drám môžeme vidieť aj zrod drámy celospoločenskej - Mexickej revolúcie, ktorá nabrala podobu krvavej občianskej vojny a stála životy tisíce Mexičanov.

Všetky tieto udalosti ale divák bude vnímať len nejasne, cez svojrázne obrazy a zvuky, zvláštne komické či desivé výjavy. Presne tak tajomne a nezrozumiteľne, ako asi musia pripadať deťom, pred ktorými dospelí škaredé aspekty života (rozvody, násilie) zo všetkých síl zatajujú. Alebo jednoduchým vidieckym dievčatám, ktoré širšie dianie okolo seba vnímajú len vo chvíľach prieniku s ich vlastným osudom.
Cuarón sa skutočne snažil dokonale zreplikovať svoje vlastné spomienky - nedoskresľuje a nedomýšľa ich teda svojim terajším rozumom “dospeláka” a pre to, aby ste význam zdanlivo prostých udalostí vo filme vedeli doceniť, budete sa musieť do tejto svojskej optiky trochu vžiť. Roma nie je film, ktorému ide o dômyselnosť zápletky - a iste tým časť divákov naplnených veľkými očakávaniami aj sklame. Jeho hlavnou devízou je však autenticita, a to taká, že sa vám chce až nadýchnuť vône ulíc, v ktorých sa odohráva.
Čierno-biely formát tomu paradoxne len pomáha. O vizuálnej sile snímky by sa, napokon, dali písať dlhé state. Každý obraz (schválne si to odsledujte - naozaj každučký) je absolútne dokonalá kompozícia. Dokonalá nie len vizuálnou estetikou - neomylným zmyslom pre priestor, krivky a tvary, súlad a kontrasty mizanscény. Ale aj funkčnosťou v situácii a deji, teda organickou dynamikou, ktorá tento filmársky perfekcionizmus nedovolí označiť za prázdnu artovú pózu.

Filmový jazyk Cuarónovho majsterštiku charakterizujú dlhé trpezlivé zábery, ktoré vám umožnia vychutnať si krásu a ambienciu jednotlivých záberov do sýta. Akoby nimi Cuarón skúšal zhmotniť zvláštnu mágiu spomienok, ktoré v hlave spomínajúceho trvajú večne, hoci v realite boli len krátkym zábleskom.
Zdá sa, že Alfonso Cuarón našiel recept na to, ako ustáť otázky, ktoré si kladiem v úvode. Svoj príbeh nezinscenoval kdesi v štúdiu, nepokúsil sa ho len “zrekonštruovať” s dobre nacvičenými hercami. Všetky scény nakrúcal v reálnych interiéroch aj exteriéroch, kde sa odohrávali. A hercom scenár rozdal len tesne pred nakrúcaním, aby ich výkon odzrkadľoval skutočné “nepredvarené” emócie.
Do deja tak vstupujú aj celkom nepredvídateľné, ale o to vďačnejšie detaily - ako všadeprítomné lietadlo, ktoré sa stalo šperkom mnohých scén len preto, že nad mestom v čase nakrúcania skutočne preletelo. Dalo by sa povedať, že Cuarón svoj príbeh vo filme Roma naozaj znovu oživil. A použil všetok svoj talent, um a skúsenosti na to, aby z neho urobil mimoriadne vydarené kino. Dostal doň, navyše, aj kus humoru, ale tiež kľúče k pochopeniu jeho ostatných filmov (žeby katarzná scéna vo vlnách vysvetľovala metaforický spôsob, akým vo svojich filmoch pravidelne používa oceán?).

Roma je, skrátka, film až po okraj naplnený láskou - láskou k svojej hlavnej hrdinke, láskou k miestam, kde sa odohráva, láskou k filmárskemu remeslu, ktoré sa tu predvádza vo svojej najlepšej forme. Roma určite nie je divácky najzábavnejším a najvzrušujúcejším filmom režiséra, ktorý má na konte trháky ako Gravitácia či Potomkovia ľudí. Pokiaľ však ide o výzvu uchopiť mikrokozmos vlastných spomienok a “predať” ho celému svetu, Alfonso Cuarón obstál na výbornú.
Pohľad na film v relácii Filmopolis_FM nájdete TU
Roma (Mexiko / USA, 2018, 135 min.)Réžia: Alfonso Cuarón. Scenár: Alfonso Cuarón. Hrajú: Yalitza Aparicio, Marina de Tavira, Diego Cortina Autre, Carlos Peralta, Marco Graf, Daniela Demesa ...