Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
03. 11. 2009

Sin Nombre

Sin NombreMladý režisér Cary Joji Fukunaga vyšľahol na nebi amerického nezávislého filmu ako kométa. Ešte pred absolvovaním newyorskej univerzity predal svoj scenár k celovečernému filmu s názvom Sin nombre štúdiu Focus Features, kde sa ho produkčne ujali dve herecké hviezdy mexickej novej vlny Gael Garcia Bernal a Diego Luna. Bez predchádzajúcich celovečerných skúseností mu bolo umožnené nakrútiť film v Mexiku, so španielskymi dialógmi a bez akýchkoľvek známych tvárí. Výsledok mal tento rok premiéru na festivale Sundance, kde získal cenu za najlepšiu réžiu a kameru.






 Sin nombre sa zaoberá problémom nelegálnej migrácie na americkom kontinente. Hordy utečencov z Mexika a južnejších štátov tu každodenne riskujú život, aby sa fixovaní na ideu amerického sna dostali do „zasľúbenej zeme“. Opúšťajú svoju dovtedajšiu identitu a vydávajú sa na cestu „bez mena“, na ktorej sú ponechaní strastiplnému osudu mimo zákona. Prespávajú priamo na železničných koľajiskách, aby mohli včas naskočiť na strechu vagóna najbližšieho nákladného vlaku smerujúceho na sever.

Z prepadliska bezmenných tvárí sa od začiatku vyčleňuje Sayra, mladé dievča, ktorej otca nedávno deportovali z územia USA a on sa pokúša o návrat za svojou rodinou v New Yersey. Tentoraz ho sprevádza brat a dcéra, ktorú kedysi opustil. Paralelný motív rozvíja príbeh Caspera, člena mexického gangu Mara Salvatrucha. Casper sa popri brutalite prostredia tajne pokúša viesť normálny život vrátane milostného vzťahu. Tento pokus je však nemilosrdne zarazený totalitným režimom gangu - molocha, požierajúceho svoje deti. Do desivého náručia tejto „rodiny“ chce patriť jeho asi 10-12 ročný kumpán Smiley, ktorý dobrovoľne absolvuje zasväcovací rituál zahŕňajúci brutálnu bitku a kopance od členov klanu. Vojnová výprava v trojici pod vedením vodcu gangu, akéhosi potetovaného prototypu sadistického rímskeho imperátora, sa končí tragicky.


Pretnutie oboch príbehových línií sa odohrá vo vypätom okamihu násilia, ktorý zadefinuje všetko nasledujúce. Z Caspera sa stáva vydedenec, štvanec na úteku, ktorý nemá čo stratiť - svet okolo neho sa definitívne scvrkol, stiahol, oprostil od budúcnosti. Sayra vstupuje do jeho života v príznačne melodramaticky nesprávnom momente. Z akéhosi tínedžerského vzdoru voči otcovi sa rozhodne pre krok do neznáma - zdieľať neistý osud tohto cudzinca. Na romantiku však skutočne nie je ten pravý čas ani priestor. Ich krehký vzťah dýcha skôr dojemným porozumením a spriaznenosťou prostredníctvom prežitej bolesti.
Putovanie na sever symbolicky predstavuje tiež akýsi zasväcujúci rituál, pri ktorom sú zúčastnení vydaní napospas rozličným nástrahám. Na niektorých staniciach im obyvatelia bežia spolu s vlakom a hádžu im jedlo, inde ich ostreľujú kameňmi a nadávkami. Kvôli hroziacim policajným hliadkam musia občas opustiť vlak a neskôr ho zase dobehnúť. Fukunaga má schopnosť citlivo vnímať skrytý mechanizmus zobrazovaného sveta a trajektórie ľudských príbehov. Vedomie neodvratnosti osudu oboch protagonistov brúsi kamsi do vôd antickej tragédie. Casper chápe túto neodvratnosť, disponuje totiž vnútornou silou a rýdzosťou, fatalizmom noirovského hrdinu, ktorý žil príliš dlho a videl príliš veľa. Sentiment prebúdzajúceho sa vzťahu je preto skôr tlmený než burácajúci. Momenty tichého porozumenia neustále prehlušuje doliehajúce nebezpečenstvo. Pozoruhodné kvality dosahuje Sin nombre aj na poli vizualizácie prostredia. Surovosť zanedbaných slamov a prírodných scenérií pôsobí vďaka použitej 35ke a farebným filtrom až lyrickým dojmom. 


Fukunaga usústružil svoj celovečerný debut z dvoch zdanlivo protichodných myšlienkových východísk. Na jednej strane s dokumentaristickou objektivitou vyobrazil svet za hranicami „raja demokratických hodnôt“, ktorý sa cíti byť ohrozovaný nekontrolovaným prílivom imigrantov z latinskej Ameriky. Na strane druhej si však zvolil kompozíciu a štýl rozprávania, ktorý z týchto hodnôt priamo vychádza. Zatiaľ čo napríklad tematicky podobne zameraná Gomorra rezignuje na dramatický oblúk a pred vedomým budovaním napätia uprednostňuje tok surovej, neopracovanej reality (samozrejme v medziach hraného filmu), Sin nombre je vo svojej narácii predsa len poplatný konvenčným žánrovým priehradkám (prenasledovanie, romanca). V konečnom dôsledku tak nadbieha americkému publiku, pre ktoré je film primárne určený. Fukunaga chce sprostredkovať zrozumiteľné posolstvo, a to by v prípade absencie silného príbehu alebo použitia neklasických formálnych eskapád (viď. Mesto bohov) nemuselo doraziť tam, kam má.
Napriek spomenutému tento film zostáva uhrančivou štúdiou prostredia, existenciálnou úvahou o osamelosti  človeka uvrhnutého do okolností, z ktorých niet východiska. Dráha a jej zavŕšenie sú pomerne ľahko predvídateľné, čo aspoň sčasti vynahrádza hlboká autenticita postáv. Establishing shot kariéry sa Fukunagovi vydaril.
Sin Nombre (Mexiko/USA, 2009, 96 min.) Réžia: Cary Joji Fukunaga. Scenár: Cary Joji Fukunaga. Kamera: Adriano Goldman. Strih: Luis Carballar, Craig McKay. Hudba: Marcelo Zarvos. Hrajú: Edgar Flores, Paulina Gaitan, Kristyan Ferrer, Tenoch Huerta, Diana Garcia, Héctor Jiménez, Luis Fernando Pena

Sin Nombre

Autor: Dominika Šimonová
Zdroj: Kinema