Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
27. 09. 2007

Škaredé káčatko a ja

Škaredé káčatko a jaLen štyri týždne po najlepšom animáku roka sa objavuje kandidát z opačnej strany – možno úplne ten najhorší, čo dorazil v súčasnosti do kín...

Viete, aký je rozdiel medzi krysami z Pixaru a z dánsko-koprodukčného štúdia? Na Remyho z Ratatouille sa môžete pozerať každé dva týždne a naplní vás blaženým pocitom filmovej kvality. Krysák z recenzovaného kúsku vám bude píliť uši, liezť vám na nervy a zabezpečí si jednoznačnú nomináciu na najiritujúcejšiu animovanú postavičku vôbec.
V centre diania je malé škaredé káčatko. Toho sa ujme podlý Krysák kujúci vlastné plány. Idea byť rodičom ho príliš neláka, ale ako neúspešný flákač snažiaci sa jedného dňa zaskvieť v zábavnom priemysle uvidí vhodný výstavný element. Preto zhrabne čerstvo vyliahnutého jedinca, plánuje s ním urobiť poriadnu šou, a tak sa vydá na cestu do zábavného parku. Po ceste narazia na množstvo bizarných charakterov, pričom nejeden z nich im pôjde aj po krku a možno sa medzi sebou začnú aj zbližovať. Nehovoriac o tom, že zo škaredého káčatka sa po čase stane dospelý jedinec nachádzajúci lásku v peknej kačke...
Škaredé káčatko a ja je ďalším pokusom o európsky animák. Túžba animátorov aspoň z väčšej diaľky dohliadnuť na majstrov z Pixaru nekončí, naopak, stále sa nachádzajú po svete ďalšie štúdiá prahnúce zviezť sa na animovanej vlne (a prípadne zarobiť nejaké to euro). Veľké množstvo pokusov vychádza navnivoč, pretože zatiaľ čo majstri Pixaru sa snažia vytrieskať z obsahovej látky čo najviac a krásne sa hrajú s formou, tak európske pokusy si často berú na spracovanie pomerne zvláštnu predlohu a s formou nemajú príliš veľa skúseností.


Škaredé káčatko je smutným príkladom. Urobiť variáciu na známy príbeh rozprávkara Andersena možno nebol márny nápad, ale to spracovanie? Prečo sa zrazu v dianí objavuje absolútne nevhodná a neznesiteľná postáva Krysáka? Ako oživenie? Ako aktualizačný moment toľko prepotrebnej snahy priniesť niečo nové, modernejšie? Ako prvok prinášajúci nový alebo vôbec prvotný druh humoru do klasickej mustry? Na každú otázku chceli nájsť tvorcovia odpoveď, ale legitímnosť Krysáka ostáva nevysvetlená. A zatiaľ čo káčatko je sympatické, on je presne na opačnej strane rebríčka obľúbenosti. Iste, môže ísť o zámer, ale v takom prípade treba vytknúť napríklad absenciu postupného prechodu z Krysáka na dobrú dušu. Tá síce nastane, ale akoby lusknutím prsta, bez akéhokoľvek vývoja – jednoducho prezrie a už je z neho dobrá postava. A keď si nedokážu autori poradiť s niečím tak prostým, ako mohli dopadnúť zvyšné prvky?
Zle-nedobre. Charaktery v tomto filme sú totiž dosť zvláštne, no zároveň príliš samoúčelné a nasilu vytvorené. Nájdeme tu celú plejádu bizarných postavičiek, no ani jednu z nich si nebudete môcť, či už vy alebo vaše ratolesti obľúbiť, pretože patria skôr do obludária Tima Burtona a kombinovaného s degeneračným vývojom. Samotné káčatko v detskej či dospelej podobe? Večne bitý Krysák? Anorektická líška? Tučná kačka či psychicky labilná mačka? A samozrejme aj ženská krysa s dvomi tupými poskokmi snažiaca sa Krysáka odstrániť. To všetko dokázali európski experimentátori narvať do necelých 90 minút a paradoxne napriek veľkému množstvu pestrých postáv - predsa len nudia. Pretože takmer všetky hlavné i vedľajšie postavy nemajú v hlavne všetkých päť pohromade a ich konanie je buď ľahko odhadnuteľné alebo zase absolútne nepredvídateľné a vedie k nezaujímavej subpointe a vytrateniu postavy zo scény.
Celý scenár je skratka strašne nezaujímavý a väčšinu času pôsobí trápne, ako celok i v rámci detailov. Pri recenzii na Krásne sny som spomenul existenciu pomalých filmov s občasným problémom upútať a odporúčaním sledovať ich výlučne v kine kvôli ich tempu či obsahovému zloženiu. Škaredé káčatko spĺňa atribút ťažkopádnej sledovanosti, ale z negatívnej strany. Dianiu chýba drajv a hoci sa scenáristi snažili, nedokázali vytlačiť z načrtnutej situácie ani trošku vtipu. Filmu prekvapivo chýba aj určité odľahčenie, naopak, často chce pôsobiť vážnejšie, ako vlastne dokáže.


Tomu zodpovedá aj použitá forma. Animátori rezignovali na typické milučké postavy a nasadili podstatne vážnejší a tvrdší kaliber. Ale výsledok je občas strašidelný či odpudzujúci. Iste aj ostatní animátori sa občas rozhodli pre temnejšie vyznenie, ale aj v ňom dokážu nájsť trošku irónie či vtipu. Nie však pri Škaredom káčatku, ktoré nemá ani jednu postavu na pohľad milú či zábavnú. Nahnať zvieratá do situačnej komiky je jednoduché, ale stoja za zhliadnutie? Asi ťažko.
Výsledok je tak dosť hrozný. Pozerať sa na škaredé postavy, občas zlomyseľné, občas bláznivé, pri takom obsahom i formálnom zložení, je riadna mizéria. Pomyselný piedestál najhoršieho animáku si samozrejme ponecháva Čarovný kolotoč znižujúci mieru kvality poriadne hlboko. Ale Škaredé káčatko mu neraz dokáže konkurovať.
Korunu nekvality nasadzuje aj český dabing, mimoriadne lezúci na nervy predovšetkým vďaka voľbe nadabovať Krysáka Martinom Dejdarom. Tak urevaný, prenikavý a nevhodne spracovaný dabing sa len tak ľahko nepočuje. Len pre porovnanie – vlaňajší Eragon je dvojnásobné kvalitnejší a ešte aj Fantastická štvorka menej pílila uši.
Škaredé káčatko a ja sa skrátka nepodarilo. Príliš špekulovalo s obsahom i formou a výsledkom je kúsok, ktorý mnohých nemilo prekvapí strašným scenárom, nevkusnou formou, pomalým tempom a ukričaným dabingom. Porovnanie vychádza mimoriadne tvrdo aj vzhľadom na pretrvávajúcu prítomnosť Ratatouille v našich kinách. Dajte si oba filmy k sebe a máte pred sebou sto a jedno. Ušetrite tak svoj čas a radšej na Škaredé káčatko čo najrýchlejšie zabudnite.
The Ugly Duckling and Me! (Dánsko/SRN/Francúzsko/Írsko, 2006, 90 min.) Réžia: Michael Hegner, Karsten Kiilerich. Scenár: Mark Hodkinson. Hudba: Jacob Groth

Škaredé káčatko a ja

Autor: Michal Korec
Zdroj: Kinema