Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
24. 04. 2013

Šmejdi

ŠmejdiNovinárka Silvie Dymáková (30) dostávala od svojej babičky na každé Vianoce panvicu. Darkyňa ich kupovala na predvádzacích akciách pre seniorov, o ktorých rozprávala rozličné zaujímavé príhody, a tak sa vnučka rozhodla, že sa na nich zo zvedavosti zúčastní. No mladí ľudia nie sú na týchto podujatiach vítaní, vyžadovalo si to alebo prestrojenie za staršiu osobu, alebo dohodu s usporiadateľom, že je nevyhnutným sprievodcom svojej staršej príbuznej. Už prvé skúsenosti boli také šokujúce, že to priviedlo novinárku k rozhodnutiu zmapovať komerčné akcie, ktoré sa tvária ako kultúrne podujatia, oveľa podrobnejšie. Pozvala si na pomoc psychologičku Romanu Mazalovú, a tak vznikol celovečerný dokument Šmejdi.Silvie Dymáková, ktorá sa pohybuje v audiovízii od svojich sedemnástich rokov, začínala ako redaktorka v regionálnej televízii v Hradci Králové. Dnes vo svojom nahrávacom štúdiu a malej produkcii vyrába spravodajstvo pre televíziu Prima. Dokument Šmejdi financovala najprv z vlastných zdrojov, potom sa ho ujalo filmové centrum Českej televízie a pridali sa ďalší koproducenti. Jej rovesníčka PhDr. Romana Mazalová je psychologička, ktorá postgraduálne študuje na Palackého univerzite v Olomouci a vo svojej dizertačnej práci sa venuje práve predvádzacím akciám. Výstupom z nej je varovná kampaň pre seniorov, plánovaná kniha, aká v Čechách chýba, a cieľom legislatívna úprava, ktorá by ich chránila pred „podnikateľmi“, zneužívajúcimi dôverčivosť a naivitu starých ľudí.

KINEMAVIDEO1808.
Dymáková s Mazalovou zbierali materiál počas jedného roka, keď absolvovali dohromady tridsať takýchto akcií, prvá vo východných Čechách, druhá na Morave. Používali pritom skrytú kameru, zachytávajúcu priebeh týchto akcií, čo si vyžadovalo istú dávku odvahy, a tak sa nemožno čudovať ani roztraseným a nekvalitným záberom. Formálne nedostatky však dostatočne vyvažuje ich silná výpovedná hodnota. Hoci divák predpokladá, že predajcovia majú dôkladne prepracovaný systém manipulácie s potenciálnymi zákazníkmi, vychádzajúci zo psychologických poznatkov o ľudskom správaní, predsa ho len prekvapí vysoká miera agresívnosti a vulgárnosti, s akou zástupcovia komerčných firiem zaobchádzajú s ľuďmi vo veku svojich starých rodičov. Počiatočné milé prijatie sa rýchlo mení na psychologický nátlak, vyhrážky a vydieranie, ktorých cieľom je podpísanie pre zákazníka nevýhodnej zmluvy a získanie nekvalitného, mnohonásobne predraženého tovaru, ktorý seniori alebo nepotrebujú, alebo nevedia či pre poruchovosť nemôžu používať. Výsledkom je hromadenie harabúrd a vysoké splátky za ne.
Ľudia, ktorí v dokumente vystupujú ako „postihnutí“, často nemajú ďaleko od sĺz, keď si dodatočne uvedomia, do akých problémov sa dostali vďaka tomu, že v rozhodujúcej chvíli nedokázali povedať nie. Formy nátlaku, ktoré siahajú od kriku, nadávania a zosmiešňovania až po odobratie občianskeho preukazu, odoprenie sľubovaného občerstvenia, vykázanie zo sály či vyhodenie z autobusu v neznámej lokalite, do značnej miery ak neospravedlňujú, tak aspoň vysvetľujú, prečo seniori opätovne podliehajú agresívnym predajcom a podpisujú nevýhodné zmluvy.

Prečo sa však, napriek negatívnym skúsenostiam, sklamaniam a finančnej strate znova a znova vyberajú na tieto akcie? Silným motívom je samota seniorov, často ovdovených mužov a žien, ktorí sa týmto spôsobom dostávajú do kolektívu a veria v obohacujúci zážitok. Nemalú úlohu hrá perspektíva získať niečo zadarmo, ako to sľubujú pestré pozvánky, napĺňajúce poštové schránky. A napokon u mnohých seniorov sa postupom času vyvinula istá forma závislosti od týchto akcií, nie nepodobná hráčskej vášni. V takomto prípade racionálne argumenty nenachádzajú živnú pôdu, lebo správanie seniorov determinuje nádej, že tentoraz to bude iné. Výrečným svedkom je jedna z protagonistiek dokumentu, ktorá chodí na predvádzacie akcie viac ako desať rokov a za ten čas nakúpila nekvalitný, zbytočný a nepoužívaný tovar za viac ako dvesto tisíc českých korún. Jej refrénovito opakované predsavzatie, že to bolo naposledy, že už viac nepôjde, vyvolá trpký úsmev.Autentické zábery skrytej kamery, ktoré sa odlišujú od zvyšku filmu nielen nižšou kvalitou obrazu, ale aj formátom, dopĺňajú výpovede „postihnutých“ seniorov, psychologičky, právnika a šéfa Pražského kulinárskeho inštitútu, ktorý ako skúsený odborník hodnotí najmä častý predajný artikel – rozličné „zázračné“ hrnce, panvice a iné riady. Právnik upozorňuje pri konkrétnych prípadoch, kedy ide o porušenie dobrých mravov a kedy už o nezákonné postupy, ktoré by mala polícia stíhať. Psychologička demaskuje dokonale prepracované praktiky predajcov od haló efektu, keď publikum na základe prvého dojmu posudzuje všetko ostatné, cez presadenie autority až po skupinový nátlak. ( Tu sa v mysli vynorí výrok Charlieho Chaplnina: „Celé tajomstvo môjho úspechu spočíva v tom, že som si osvojil niekoľko jednoduchých právd o ľudskej povahe.“) Traja bývalí zamestnanci podobných komerčných firiem potvrdzujú zistenia autoriek filmu, pričom ako svoj hlavný motív označujú peniaze. A vo veľkom biznise niet miesta pre empatiu, nie to pre súcit.

Obe mladé autorky preukázali vo svojom spoločnom diele silné sociálne cítenie, odvahu a – čo je v dokumentárnej tvorbe nóvum - odhodlanie zmeniť terajší nevyhovujúci stav. Preto nakrútený materiál odovzdali Českej polícii, ktorá začala vyšetrovanie. Cieľom však nie je len potrestanie komerčných firiem s podobnými klamlivými reklamami, podvodmi a zneužívaním zákazníkov, lebo (vzhľadom na príjmy symbolické) pokuty im Česká obchodná inšpekcia udeľovala aj doteraz, ale celková zmena legislatívy, ktorá by podobné praktiky aspoň obmedzila, regulovala, ak nie úplne zakázala. V tom je najväčšia cena českého dokumentu Šmejdi, ktorý nie je len sondou do istej oblasti súčasného „podnikania“, ale aj konkrétnym krokom k odstráneniu protiprávneho stavu. (Napríklad zmluvy podpísané pod nátlakom považuje aj dnešné právo za neplatné.) Mimochodom, výraz „šmejdi“ má podľa režisérky Silvie Dymákovej až tri významy. Možno ním označiť zástupcov komerčných firiem, ktorých správanie film presvedčivo dokumentuje, i tovar, ktorý predávajú. Pre nich sú však „šmejdi“ zákazníci, ktorí nepodľahnú nátlaku, nepodpíšu zmluvu a nezaplatia prehnané sumy za nepotrebný brak.Pri silnej a presvedčivej komplexnej výpovedi o jednom fenoméne našej súčasnej kapitalistickej spoločnosti sa zdá byť podružné zaoberať sa umeleckou stránkou dokumentu, no nemožno si nevšimnúť postupy, ktoré túto výpoveď posilňujú, či tie, ktoré ju oslabujú. Film má veľmi dobrý, dynamický nástup, keď sa detaily seniorských tvárí striedajú a ukážkami pestrých, prehnane farebných pozvánok na predvádzacie akcie, maskované výletmi na historické miesta či inými príťažlivými kultúrnymi podujatiami. Početné zábery skrytou kamerou omračujú svojou autenticitou, keď si všímajú vystúpenia delegátov firiem, ale neprinášajú nič nové, keď zotrvávajú na detailoch zmanipulovanej sály. Mnohé sa navyše opakujú, zrejme v snahe podčiarknuť obludnosť spracovávaného fenoménu, no film tým stráca temporytmus. Nožnice by prospeli aj opakovaným výpovediam tých istých podvedených seniorov, hoci vyťahovanie a rozkladanie často totožných nepoužívaných výrobkov má aj humorný podtext. Výborný je vecný komentár vo výraznom, zaangažovanom podaní herca Ondřeja Vetchého, opočúvaná hudba – Smetanova Má vlast a Fučíkov Pochod gladiátorov – má byť zrejme svojou majestátnosťou kontrapunktom k malichernosti honby za materiálnymi „hodnotami“. Dramatický oblúk filmu je jasne vystavaný od počiatočného zoznámenia sa s problematikou až po záverečný apel na seniorov, aby podobné akcie ignorovali.
V Českej republike vzbudil dokument Šmejdi obrovský mediálny záujem, ku ktorému sa pridali aj vyjadrenia zainteresovaných inštitúcií, ktoré dokonca začali konať. Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR prijalo nový kontrolný poriadok, ktorý od budúceho roku umožní Českej obchodnej inšpekcii legálne zhotovovať zvukové a obrazové záznamy z predvádzacích akcií, a tým presvedčivejšie zdôvodňovať prípadné finančné a iné postihy firiem, ktoré porušia zákon. Spoločnosť Aerofilms, ktorá uviedla film do českých kín, umožňuje vstup naň zdarma pre všetkých divákov nad 65 rokov. Uvidíme, ako sa bude Šmejdom dariť na Slovensku, kde mali premiéru 18. apríla, najmä keď Rozhlas a televízia Slovenska urobila distributérom medvediu službu: spolu s reklamou na kino-premiéru uvádza aj oznam, že dokument uvedie na jeseň Slovenská televízia...Šmejdi (ČR, 2013)Scenár a réžia: Silvie Dymáková. Námet: Silvie Dymáková, Romana Mazalová. Kamera: Silvie Dymáková, Martin Konečný, Erik Knajfl. Strih: Silvie Dymáková, Tonička Janková

Šmejdi

Autor: Nina Hradiská
Zdroj: Kinema