Štatistiky sú desivé. Každého 2,5 dňa zomrie vo Francúzsku jedna žena na následky domáceho násilia. Ako je to možné? Xavier Legrand nám vo svojom celovečernom debute demonštruje, prečo to tak je. A nielen to. Vezme nás na strastiplnú cestu jednej rodiny, ktorá aj po odlúčení ženy od násilníckeho manžela čelí spolu so svojimi deťmi obrovskému strachu.

V Striedavej starostlivosti od začiatku až do konca všetko graduje. Intenzita snímky tkvie v postupnom dávkovaní napätia. Hoci spočiatku netušíme, čo sa v mužovi skrýva, čoskoro zistíme mieru ohrozenia potenciálnych obetí. Sociálna dráma sa mení na triler, až vyústi do psychologického hororu. Tvorca priznáva inšpiráciu filmami ako Kramerová verzus Kramer, Noc lovca a dokonca aj Kubrickovým Osvietením. Môžeme v ňom však nájsť aj isté paralely s dánskym Tiesňovým volaním a s ruskou snímkou Bez lásky.
Hoci je z väčšej časti nakrútený v dokumentaristickom duchu a herci hrajú civilne, štýl vykreslenia zlovestného príbehu nás postupne celkom pohltí. Do detailov premyslená freska rozpadnutého vzťahu a boj o starostlivosť o dieťa zdvíha varovný prst a nastavuje zrkadlo celej spoločnosti. Už strohé uvedenie do príbehu v kancelárii sudkyne naznačuje, kam bude smerovať príbeh dysfunkčnej rodiny.
KINEMAVIDEO4890.
V centre stojí malý Julien, ktorý sa stane hlavným nástrojom pokračujúceho konfliktu medzi rozvedenými manželmi. Na súde sa z jeho listu dozvieme, že s otcom nechce udržiavať žiadny kontakt. V tej chvíli si však nemôžeme byť na sto percent istí, či ho nezmanipulovala matka. Ako sa čoskoro ukáže, Julien napísal pravdu a my sa stávame svedkami vyčíňania tyrana, ktorý svoje obete nenechá pokojne spávať ani po tom, čo mu štát neobozretne zverí syna do striedavej starostlivosti.
Režisér a autor scenára v jednej osobe vyvíja na diváka nátlak aj prostredníctvom dlhých záberov a kamery sledujúcej svoje objekty z bezprostrednej vzdialenosti. Jej pozornosti neunikne žiadny esenciálny moment psychoteroru muža, čo nedokáže ovládať svoj hnev. Z jeho stupňujúcich sa záchvatov tuhne krv v žilách nielen jeho exmanželke a deťom, ale aj divákovi. Atmosféra hustne a finále vybičuje napätie až do krajnosti.

Podobne intenzívne v nás prebúdza empatiu. Ide až na dreň konfliktov a počiatočné latentné napätie mení na otvorený boj o život. Alarmujúci je fakt, že Julienova rodina slúži ako modelová rodina, akých je na svete nespočetné množstvo. V týchto prípadov sú už povolané na pomoc štátne inštitúcie, ale aj my. Režisér apeluje, že je morálnou povinnosťou každého, kto sa stane svedkom násilia, zakročiť. Aby ste zachránili život, veľakrát stačí len zodvihnúť telefón a vytočiť 158. Ak zlyhá spoločnosť či jednotlivec, koniec môže byť pre obete násilia fatálny. Pasivita svedkov vedie často k tragédiám, či minimálne k devastačnej psychickej ujme. Tvorca však Jednoducho, bez pátosu, ale za to efektívne podáva návod na ochranu i záchranu.
Napriek tomu, že ide o pomaly snímaný film a tvorca nevyužíva na budovanie atmosféry ani hudbu, sledujeme ho so zatajeným dychom. Z autenticity a bolestivo zachytenej pravdy všedných dní obetí násilia až zviera žalúdok. A to nám pritom autor ukazuje osud rodiny už po oddelení manželov. Na to, aby sme si predstavili, aké peklo to muselo byť v časoch spolunažívania, ani nemusíme mať veľkú fantáziu.

Film ovenčený množstvom cien, okrem iného Strieborným levom za réžiu a Zlatým levom za najlepší debut na festivale v Benátkach, mal vo Francúzsku premiéru presne pred rokom. Zo svojej aktuálnosti nič nestráca ani dnes. Žiaľ, ide o nadčasovú tému, no na druhej strane, našťastie, dorazil aj k nám. Jeho nenásilný edukatívny charakter o násilníkoch v rodinách nakrútený sugestívnym dokumentaristickým štýlom s podmanivými hereckými výkonmi z neho robí neopakovateľný filmový zážitok.
Pri sledovaní síce pocítime trpkú pachuť v ústach a zaplaví nás smútok, no čaká nás aj uvedomenie a zároveň precitnutie. Snímke Striedavá starostlivosť už len treba zaželať hojnú návštevnosť. A to nielen preto, že ide o naozaj kvalitný film, ale aj pre drobnokresbu alarmujúceho celospoločenského problému, pred ktorým si nemožno zatvárať oči.
Jusqu'à la garde (Francúzsko, 2017, 93 min.)Réžia: Xavier Legrand. Scenár: Xavier Legrand. Hrajú: Léa Drucker, Denis Ménochet, Thomas Gioria, Coralie Russier ...