V mene kráľa je snímka nakrútená podľa historickej novely Vlastimila Vondrušku Osudný turnaj. Ide o pilotný diel k seriálu, ktorý sa má zhruba o rok začať objavovať na obrazovke komerčnej českej televízie. Obe charakteristiky je dobré vedieť pred zhliadnutím filmu. Iný prívlastok ako „seriálový“ sa totiž v tomto prípade ani nehodí. Rovnako platí, že prečítať si daný príbeh na stránkach knihy je menej bolestné ako sledovať ho na plátne.





 
V prvom rade do očí udrie jednorozmernosť postáv: prísny pán Vartembergu, jeho dobrosrdečný syn Marek, jeho láskavá sestra Ľudmila, jej ctižiadostivý snúbenec pán Beneš z Dubé, jeho milenka a zároveň druhá manželka pána Vartembergu, namyslená macocha Klára, chlípny kastelán, spomalení zbrojnoši. A samozrejme, spravodlivý a šarmantný správca kráľovského hradu Oldřich, ktorý s bystrým umom a jedine v mene kráľa odhaľuje tajomné vraždy. Charakteristiky ako z rozprávky...






Aj spôsob, akým Oldřich a jeho tím odhaľujú stopy, vyznieva prinajmenšom úsmevne: v rieke pláva citrón – to bude určite z prepadnutého voza; na zemi leží zlomený šíp – to bude určite vražedná zbraň; zbrojnošovi ukradli plášť – určite ho zobral vrah... Aj iné náznaky „niečoho, čo je hodné divákovej pozornosti“ pôsobia klišéovito: ženská ruka, ktorá do izby vťahuje milenca; šuškanie kastelána a strelca Adalberta podozrivého z vraždy... Režisér pravdepodobne nemá veľké skúseností s postupmi zaužívaných v kriminálkach: Všimne si to každé dieťa, ktoré videlo aspoň jeden diel Komisára Rexa alebo čítalo Troch pátračov... Nachádzanie stôp vedúcich k odhaleniu vrahov sa odvíja bez akýchkoľvek zvratov či prekvapení. Divák nečaká na to, kto je vrahom (to už vie od začiatku), ale na to, kedy sa to už konečne prevalí. 
Pri akomkoľvek zábere, v ktorom je potrebné niečo dôležité si všimnúť, zaznie napínavý hudobný motív (postup ako doslova zo stredoveku). Nešlo by to aj bez neho? Takto sa zdá, že autori filmu majú o svojich divákoch dosť nízku mienku a pod nos vám násilím vrazia obrovskú striebornú tácku... Akoby nestačilo poukázať na vzťah medzi určitými postavami jedenkrát, ale pripomína sa vám to nonstop: zvodné pohľady Kláry a Beneša, hoci to už je všetkým divákom jasné niekoľko scén dozadu. Niektoré „kaskadérske kúsky“ – šermovanie či Klárin pád z hradieb, vyznievajú veľmi kostrbato, až amatérsky... Na veľkom plátne vyjdú takéto pokusy skutočne na posmech. Môžeme sa aspoň nádejať, že v televízii sa stratia.


Predstaviteľ kladného hrdinu Karel Roden je skutočne ako rytier z rozprávky: leží mu na srdci nielen osud kráľovstva, ale aj bezbrannej Ľudmily, zároveň vypočúva svedkov zločinu a odhaľuje intrigy či tajomstvá zo zákulisia Vartembergu. Hrá to celkom presvedčivo. Okrem Karla Rodena vcelku pozitívne pôsobí aj herectvo Kláry Issovej, ktorej rola akoby bola ušitá na mieru (v historických úlohách pôsobí prirodzenejšie). Vyskystujú sa tu aj momenty zaváňajúce situačnou komikou. Osobne si myslím, že to nie je na škodu, práve naopak: dá sa tu aspoň cítiť česká kuchyňa...
Netreba pochybovať, že sa nájdu diváci, ktorí budú seriál z dôb přemyslovských Čiech, keď zákony kráľa stáli nad všetkým, v napätí sledovať. (Možno by vôbec nebol od veci nápad pokračovať v duchu „komisára Oldřicha“...) Nakoniec: v rámci súčasnej seriálovej tvorby to bude svojím spôsobom originálny druh. Občas nie je na škodu pozrieť sa do úplne iného času a priestoru.
Jménem krále (Česká republika, 2008, 77 min) Réžia: Petr Nikolaev. Scenár: Vlastimil Vondruška. Kamera: David Ployhar. Hudba: Jiří Chlumecký. Hrajú: Karel Roden, Klára Issová, Jan Kanynza, David Prachař, Lukáš Vaculík, Markéta Hrubešová.