Nesú "štempel" zatiaľ najlepšie recenzovaného filmu. Súhrnný priemer hodnotení recenzentov neklesá pod 94 percent. Čo sa skrýva za takými vysokými číslami?

Milovníci trojice krátkych príbehov Wallace a Gromita v tom majú jasno. Konečne celovečerný film s ich obľúbenou plastelínovou dvojicou v dĺžke takmer 85 minút. Čo viac si môžu želať? Nič. Resp. jednu vec - nestrácať čas čítaním tliachanín recenzenta, pretože ten im nepovie nič smerodajné a oni aj tak napochodujú do najbližšej kinosály. Tak vy všetci milovníci choďte, Wallace a Gromit bude pre vás najlepším filmom jesene, možno aj roka.
Koľkí z vás tu ostali? Hm, tak to som nevedel, že fanúšikov W a G je toľko. Nevadí. Ak aj nepoznáte túto dvojicu, nič nie je stratené, podstatné je, aby ste čítali až do konca. Pretože dejový náčrt nie je veľmi vábny, najmä keď sa dočítate o mestečku, v ktorom sa koná akási Obria zeleninová súťaž a zrazu môžu mať všetci po zeleri, pretože po nociach sa mestečkom zakráda akási príšera, ktorá vyjedá zeleninu. Usporiadateľka súťaže Lady Tottington požiada Wallacea a Gromita, aby zachránili zeleninu určenú pre súťaž. A tak sa títo dvaja majstri momentálne makajúci vo svojej firme Anti-Pesto vydávajú po stopách ničiteľa zeleniny a popritom čelia snobovi menom Victor Quatermaine, ktorý si myslí, že má dosť rozumu na to, aby sa porátal s príšerou sám a získal si tak aj náklonnosť Lady Tottington. Keby to bolo také jednoduché...


Wallace a Gromit je neunavujúca 85-minútová komediálna bomba. Netlačí príliš na pílu a svojím spôsobom môže byť toto konštatovanie zvláštne, najmä po dvojici veľmi solídnych počinov Ako uloviť družičku a 40 rokov panic. Lenže tamtá dvojica bola dosť špecifická, žmýkala americký humor v dvoch smeroch a u nás si nezískala až takú veľkú popularitu ako v zahraničí. Bude smutné konštatovať, že Wallace a Gromit síce tiež rebríčky nestrhajú, no pritom ide o oveľa prístupnejší kúsok (a nielen z hľadiska vhodnosti filmu pre nedospelých divákov).
Nick Park je totiž génius a po troch kratších filmoch s Wallaceom a Gromitom i solídnom trenažéri Slepačí úlet sa na päť rokov zavrel do svojho štúdia, aby neuveriteľnou rýchlosťou nakrúcania (tri sekundy filmu za deň) vytvoril zaujímavý a humorom nabitý príbeh. Úprimne, prevod krátkeho filmu na celovečerný si žiada kus umenia. Svoje o tom vedia autori nepodarku Čarovný kolotoč, ktorým sa rozsypal výsledný produkt snáď už v tridsiatej minúte. Pri WaG drží pokope až do konca záverečných titulkov. Solídne pripravený scenár nenudí, hoci nie je vôbec ohromujúci a rozpráva jednoduchý príbeh, kde sa nájde občas aj priestor na určité klišé. Um Nicka Parka a jeho tímu spočíva v možnosti akceptovať ho, ale vzápätí ho obísť svojským spôsobom sebe vlastným i ústrednej dvojici hrdinov. Sám som zvedavý, do akej miery stúpne obľuba Wallacea a Gromita medzi divákmi a či sa dostane do povedomia resp. vlastného hodnotenia tak vysoko ako v zahraničí, kde sa v nejednej recenzii stretnete s konštatovaním, že WaG sú vôbec najlepšia dvojica na plátne.
Ústredná dvojica je pritom výborne vybalansovaná. Vynálezca Wallace, ktorý viac pokazí ako opraví či vymyslí, a pri peripetiách mu pomáhajúci a priam sedliackym rozumom vybavený Gromit, to je párik na pohľadanie a najmä na pobavenie. V starostlivej réžii a striedmej stopáži tu servírujú najmä suchý britský humor, ktorý milovníci s radosťou ocenia. Ale ani ostatní nemusia smútiť, v žiadnom prípade neprídu skrátka. Wallace a Gromit si očividne získavajú kritikov i priaznivcov svojou všestrannou schopnosťou baviť rôzne cieľové skupiny diváctva. Starší diváci ocenia práve dialógový a britský humor, zatiaľ čo mladší a najmladší sa budú uchechtávať na plastelínovej animácií a situačných gagoch.


Nick Park a jeho tím síce pracovali pomaly, no zároveň veľmi usilovne a výsledkom je výborná, hoci stále klasicky animovaná fuška. Ale ocenia ju všetci návštevníci, pretože niektoré vynálezy a najmä animácia Gromita je neodolateľná. Je zrejmé, že samotný Gromit k dokonalosti nestačí a potrebuje aj Wallacea, aby mal po kom upratovať a naprávať "vynálezy", ale z tejto dvojice dávam ja osobne prednosť Gromitovi. Navyše, plastelínového prevedenia sa napriek obrázkom netreba vôbec báť. Po statickej stránke nemusí vyzerať tip-top, ale v momente, keď sa dá do pohybu, je všetko v najlepšom poriadku.
Wallace a Gromit priamo nabáda aj ku komparácii s inými filmami, no takých je len veľmi málo. Ponúka sa tu iba ďalší vlastný film Nicka Parka - Slepačí úlet (Chicken Run; 2000). Osobne si však myslím, že hoci koncept môže favorizovať prvý film, celkovo vyššia spokojnosť bude vládnuť nad druhým, novším počinom. Zatiaľ čo sliepočky pokúšajúce sa o útek parodovali najmä Veľké úteky, Wallace a Gromit si berie na mušku oveľa väčší počet filmov či udalostí a ironizuje ich v ešte väčšej miere. Tým pádom sa akosi zvyšuje pomer gagov na rovnaký úsek filmu a humor je variabilnejší. Na paškál sa tu berú hororové filmy i akčné dobrodružstvá (milosrdná eliminácia králikov a snaha o ich prevýchovu nemá takmer žiadnu chybu).
Uvidíme. Osobne som bol veľmi spokojný už so Slepačím úletom a Wallace s Gromitom ma veľmi milo prekvapili. Oveľa zvedavejší som však na reakciu tých, ktorým Slepačí úlet až tak veľmi nešmakoval, no pri Wallaceovi a Gromitovi by mohli zmeniť názor. Uvidíme, mám pár takých v rodine a už sa teším na príslušný experiment.
Wallace & Gromit: The Curse of the Were-Rabbit (UK/USA, 2005, 85 min.) Réžia: Steve Box, Nick Park. Scenár: Steve Box, Nick Park, Mark Burton, Bob Baker. Kamera: Tristan Oliver, Dave Alex Riddett. Hudba: Julian Nott. V pôvodnom znení hovoria: Peter Sallis, Ralph Fiennes, Helena Bonham Carter, Peter Kay, Liz Smith, Nicholas Smith, John Thomson