Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
19. 09. 2007

Warholka

WarholkaMladé, pekné dievča z bohatej rodiny opustí univerzitu, na ktorej študovala umenie a vydáva sa do šíreho sveta. Za svoj nový domov si vyberá New York. Je polovica šesťdesiatych rokov a v Amerike to vrie nielen na scéne politickej, ale aj na scéne výtvarného umenia. Vďaka kamarátom sa stretne s už vtedy  známym výtvarníkom a trávi s ním čoraz viac času, kým nie je vyzdvihnutá do pozície jeho oficiálnej múzy. Tým výtvarníkom je Andy Warhol a dievča z bohatej rodiny Edie Sedgwick. Že ste sa s druhým menom nikdy nestretli? Nevadí, v kine sa o jej živote čo to dozviete. Otázka znie, či to naozaj chcete.

Dôvodov, prečo sa oplatí Warkolke vyhnúť, je hneď niekoľko. Pre väčšinu divákov zrejme najviac zaváži fakt, že v sále vládne počas 90 minút koncentrovaná nuda. Film je v podstate biografiou ženy, pohybujúcej sa v správnych kruhoch, ktorej Warhol sľúbil, že ju spraví slávnou. Podarilo sa mu to do bodky. Z Edie sa stala hviezda prakticky cez noc. Číhala z titulných stránok časopisov ako Vogue, vďaka svojmu objaviteľovi nakrúcala filmy (ktorých konečný počet činí vyše dvadsať), navštevovala večierky hemžiace sa celebritami. Najviac času ale trávila vo Warholovej factory, mieste, ktoré v tom čase predstavovalo niečo ako azyl pre intelektuálov a umelcov. Mieste kde sa naozaj niečo dialo, písali sa dejiny výtvarného umenia a jeho masovej produkcie. Andy Warhol ňou bol očarený, trávil s ňou množstvo času, obsadzoval ju do svojich filmov a otvoril jej dvere do sveta, o ktorom snívala už na škole. 


Hickenlooperove podanie pravdivého príbehu je dokonale ploché a nepodarené. Pomocou hlavnej ženskej postavy sleduje najmä Warhola, ktorého sa snaží predstaviť nie ako ikonu pop artu, ale prostredníctvom vzťahov a reálneho prostredia aj ako indivíduum. Prostredie factory, v ktorom sa veľká časť filmu odohráva, však pôsobí ako tapeta zostavená z reportážnych fotiek. Reprodukcie Warholových diel visia na každej striebornou farbou natrenej stene budovy, po ktorej sa pohybujú dámy hore bez, debatujúce o veľkosti prirodzenia človeka X, Y a samozrejme voľnom sexe. Iná skupinka si zrovna šúľa jointa, prípadne naťahuje striekačku na pohovke a za rohom stojí kôň. Medzi týmito výjavmi sa pohybuje vychudnutá, bielovlasá postava muža so slnečnými okuliarmi. S každým prehodí nejaké to slovko a ponáhľa sa na strechu naaranžovať posledný balón v inštalácii. „Isn’t that nice?“
Za pomoci podobných atrakcií je vyrozprávaný celý film. Ďalším problémom je samotné stvárnenie Warhola. Guy Pearce sa prinajlepšom snaží napodobniť jeho look a vystupovanie, uveriteľnosť jeho prejavu sa však limitne blíži k nule a vďaka mimoriadne odfláknutým dialógom vytvoril postavu namysleného egoistu bez akéhokoľvek šarmu, alebo náznaku charizmy. Jednoducho sa len pohybuje v prostredí svojho ateliéru, navštevuje premiéry svojich filmov a chodí na koncerty svojho najnovšieho hudobného objavu. Pôsobí pritom ako rekvizita v dobovom kostýme, ktorú režisér premiestňuje po pľaci ako si práve zmyslí. 


Ako som už spomínal, Edie Sedgwick v podaní Sienny Miller nás týmto svetom sprevádza. Sledujeme jej vzťah s Warholom, neskôr s nemenovaným folkovým spevákom, jej životné peripetie rútiace sa do jasného konca. Keby divákovi náhodou nebolo jasné, kto jej kedy ublížil, kde nastal akýkoľvek zlom, naservíruje nám to režisér doslovne v dokrútkach, v ktorých postava Edie s časovým odstupom niekoľkých rokov rekapituluje práve videné. Ako posledný klinec do rakvy pustí režisér k slovu aj reálne postavy zo života Edie, ktoré v niekoľkých postrehoch zhrnú celý jej život, osobnosť aj vzťah s Warholom.
Výsledný efekt je, že kino opúšťate s pocitom akoby sa vám režisér snažil natĺcť do hlavy biografické fakty, na ktoré za žiadnych okolností nemáte zabudnúť. Za dva dni však zabudnete, že ste vôbec tento film videli, čo je bohužiaľ jeho skoro jediné pozitívum. Tým druhým, ktoré má z veľkej časti na svedomí bodové hodnotenie, je kamera Michaela Gradyho. Ten pomocou obrazu pripomínajúceho vizuálnu stránku filmov samotného Andyho Warhola celkom podarene navodzuje atmosféru šesťdesiatych rokov. Keď mu to samozrejme režisér neznemožní nezmyselnými strihmi alebo samoúčelnosťou celých, inak pekne nasnímaných obrazov.
Factory Girl (USA, 2006, 90 min.) Réžia: George Hickenlooper. Scenár: Captain Mauzner. Kamera: Michael Grady. Hudba: Edward Shearmur. Hrajú: Sienna Miller, Guy Pearce, Hayden Christensen, Edward Herrmann

Warholka

Autor: Tomáš Daneček
Zdroj: Kinema